Synoda

sv-dominik-savio-pl


Neodmysliteľnou súčasťou každého farského spoločenstva sú aj miništranti. Veď práve oni pomáhajú kňazovi, aby slávenie sv.omše bolo dôstojné. Je to služba, ktorá je dôležitou súčasťou života každého kresťana. Chlapec, ktorý sa dobrovoľne rozhodne prisluhovať pri liturgických obradoch, by mal byť vzorom predovšetkým pevnou vierou v Pána Ježiša. Svätý Pavol apoštol povedal: ,,A keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.“(1 Kor 13,2) Preto je potrebná láska, ktorá vyplýva z viery v Ježiša Krista. Kto miluje Pána Boha, nepácha zlo, je plný viery, neprotirečí Bohu a koná len dobro. Kto miluje Boha plní si svoje kresťanské povinnosti, pristupuje k sviatostiam, modlí sa a statočne pracuje. Kto miluje Boha, miluje aj blížneho, nenadáva, nerúha sa, neklebetí, neklame, neosočuje, nepodvádza, nekradne. Chlapec, ktorý miluje Pána Boha, má čistý vzťah k dievčatám. Nepohŕda nimi, nevysmieva sa im, neubližuje im, ale chráni a bráni ich česť a svätú čistotu. Taký chlapec je radosťou rodiny i celého kresťanského spoločenstva.
Miništrantská služba však neznamená len službu pri oltári počas svätej omše, ale taktiež je dôležité utužovať vzájomné vzťahy. Aj v našej farnosti máme miništrantov, ktorí verne slúžia Bohu a blížnym pri oltári, ale taktiež nezanedbávajú budovanie partie. Pravidelné stretká na fare i v telocvični či na ihrisku sú toho len dôkazom.  Šport, filmy, zábava, i to je treba na to,  aby sa budovalo spoločenstvo. Nuž, byť miništrantom je zaujímavé, dobrodružné, a tiež obohacujúce.
A ako sa hovorí, miništrantov nikdy nie je dosť, a tak ak sa chceš aj ty stať jedným z nás, určite príď medzi nás. Stačí, keď pred ktoroukoľvek omšou prídeš do sakristie kostola a povieš, že chceš miništrovať;  určite sa tam nájde niekto, kto sa ťa ujme …či už kostolník, kňaz, alebo niekto iný z nás.. Tak príď, a buduj s nami spoločenstvo plné zábavy, ale aj zodpovednosti, kde môžeš spoznať nových kamarátov, dobre sa s nimi porozprávať, či zahrať, ale predovšetkým stať sa „bodyguardom“ Pána Ježiša a takto rásť v osobnom vzťahu s ním.

Milé mamičky, staré mamky a iní príbuzní, ak máte v rodine chlapca, ktorý chodí do kostola, ale neminištruje, skúste ho k nám nasmerovať. Vek nehrá žiadnu rolu, či má 6 rokov, alebo 16, radi ho medzi sebou privítame.

PATRÓNI MINIŠTRANTOV
DOMINIK SÁVIO
Sávio Dominik sa narodil 2. apríla 1842 v San Giovanni di Riva pri Turíne. Ako sedemročný, pri prvom svätom prijímaní načrtol svoj životný plán: „Často sa budem spovedať a prijímať tak často ako mi to spovedník dovolí. Chcem svätiť sviatky. Moji priatelia budú Ježiš a Mária. Radšej zomrieť ako zhrešiť.“ V dvanástich rokoch ho prijal Don Bosco do svojho oratória v Turíne. Dominik ho žiadal, aby mu pomohol stať sa svätým. Mierny, vždy veselý a vyrovnaný, dával veľký dôraz na študentské povinnosti a službu spolužiakom, vyučoval ich katechizmus, slúžil chorým, zmieroval rozhnevaných… Jedného dňa oslovil spolužiaka, ktorý práve prišiel do Oratória: „Vedz, že naša svätosť spočíva v tom, byť stále veselý. Vyhýbame sa hriechu ako veľkému nepriateľovi, ktorý nám kradne Božiu milosť a pokoj srdca, plníme si presne naše povinnosti.“ Zostal verný svojmu programu, intenzívne sa zúčastňoval na sviatostiach a prežíval detskú zbožnosť k Márii, s radosťou prinášal obety, Boh ho zahrnul mnohými darmi a charizmami. 8. decembra 1854, vyhlásil pápež Pius IX. Dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Dominik sa zasvätil Márii a začal rýchlo napredovať v svätosti. V roku 1856 založil medzi priateľmi „Spoločnosť Nepoškvrnenej“ na apoštolskú činnosť. Mama Margerita, ktorá prišla pomôcť synovi – kňazovi, mu jedného dňa povedala: „Máš mnohých dobrých mladíkov, no nik neprekoná krásu srdca a duše Dominika Sávia. Vidím ho stále modliť sa, zostáva v kostole, každý deň si uprie pár minút z osobného voľna, aby navštívil sviatosť Oltárnu…. V kostole je ako anjel, ktorý prebýva v nebi.“ Zomrel v Mondoniu 9. marca 1857. Jeho pozostatky sa uctievajú v Bazilike Panny Márie Pomocnice. Pius XI. ho označil za „malého, no obrieho v duchu“.
 
TARZÍCIUS
Tarzícius bol akolytom (rozdávateľom Eucharistie) alebo diakonom v Ríme. V druhej polovici 3.storočia bol ukameňovaný davom ľudí na rímskej ceste Via Appia, keď niesol Eucharistiu neznámemu kresťanovi do väzenia. Túto udalosť opísal kardinál Wiseman vo svojom diele „Fabiola“. Pápež sv. Damazus (bol pápežom v rokoch 366-384) napísal o ňom poému a dal mu vytesať na náhrobný kameň štvorveršie, ktoré vyjadrovalo príčinu jeho smrti. Legenda ho predstavovala ako chlapca (miništranta), ktorý v čase prenasledovania niesol Eucharistiu uväzneným kresťanom. Na tejto ceste ho stretli chlapci, ktorí však kresťanmi neboli. Chceli, aby im ukázal, čo to nesie. On však Eucharistiu chránil za každú cenu. Chlapci čoskoro prišli na to, že je kresťanom a nesie „kresťanské tajomstvá“. Kvôli tomu ho začali biť a kameňovať. Tarzícius sa však držal statočne. Keď už zomieral, išiel okolo jeden rímsky vojak, ktorý bol tiež kresťanom. Chlapcov rozohnal a Tarzícius mu ešte stihol povedať, Koho nesie a kam. Potom vydýchol. Vojak sa postaral aj o jeho telo aj o Eucharistiu. Či tento príbeh obsahuje presné historické fakty, nevieme. Tarzícius mohol byť aj mladým mužom – diakonom, ktorý niesol Eucharistiu z titulu svojej funkcie a služby: či už chorým, prenasledovaným alebo z pápežskej sv. omše kňazom hlavných rímskych kostolov ako znak jednoty. V každom prípade je mučeníkom a oddávna si ho uctieva mnoho ľudí, najčastejšie ako patróna miništrantov.
 MODLITBY MINIŠTRANTOV
Modlitba pred svätou omšou
Pane Ježišu
ďakujem Ti, že si si ma vybral
za svojho miništranta
a že Ti môžem slúžiť pri tejto sv. omši.
Prosím Ťa daj,
aby som sa počas nej tak správal
ako sa na to Tebe páči.
Sláva Otcu…
Modlitba po svätej omši
Pane Ježišu,
som rád, že som Ti mohol slúžiť
pri tejto svätej omši.
Prosím Ťa daj,
aby som sa vždy tak správal
ako sa na tvojho miništranta patrí a daj,
aby sa niektorí z nás stali tvojimi kňazmi.
Sláva Otcu…
Panna Mária Pomocnica kresťanov, svätý don Bosco,
a svätý Dominik Sávio, pomáhajte mi.