Regina Caeli: Duch svätý nás skutočne miluje a zostáva s nami
„Samozrejme, že Duch Paraklétos je náročný, pretože je to pravým, verným priateľom, ktorý nič neskrýva, ktorý navrhuje, čo zmeniť a ako rásť. Ale keď nás opravuje, nikdy nás neponižuje ani nevzbudzuje nedôveru, naopak, odovzdáva istotu, že s Bohom to vždy zvládneme. V tom spočíva jeho blízkosť.“ Svätý Otec František zdôraznil, že Duch Svätý ako náš obhajca nás bráni pred tými, ktorí nás obviňujú, ale aj pred nami samými, keď sa nemáme radi a neodpúšťame si, pričom ideme tak ďaleko, že si hovoríme, že sme zlyhali a na nič sa nehodíme. „On nás bráni tvárou v tvár svetu, ktorý odmieta a zavrhuje tých, ktorí sa neprispôsobujú jeho schémam a vzorom; tvárou v tvár diablovi, ktorý je v plnom zmysle slova «žalobcom» a «rozdeľovačom», a ktorý robí všetko pre to, aby sme sa cítili neschopní a nešťastní,“ pripomenul rímsky biskup.zobraziť
Regina Caeli: Hranice nie sú miestami rozdelenia, ale miestami stretnutia
Teraz sa obrátime na Pannu Máriu. Jej, Magna Domina Hungarorum, ktorú vzývate ako kráľovnú a patrónku, zverujem všetkých Maďarov. A z tohto veľkého mesta a tejto ušľachtilej krajiny by som chcel zveriť jej srdcu vieru a budúcnosť celého európskeho kontinentu, na ktorý som v posledných dňoch myslel, a najmä vec mieru. Svätá Panna, pozri na národy, ktoré trpia najviac. Pozri sa predovšetkým na susedný strýznený ukrajinský ľud a na ruský ľud, ktoré sú ti zasvätené. Ty si Kráľovná pokoja, vštep do sŕdc ľudí a vodcov národov túžbu budovať mier, dať mladým generáciám budúcnosť nádeje, nie vojny; budúcnosť plnú kolísok, nie hrobov; svet bratov, nie múrov. Hľadíme na teba, svätá Božia Matka: po Ježišovom zmŕtvychvstaní si sprevádzala prvé kroky kresťanského spoločenstva, aby bolo vytrvalé a svorné v modlitbe (porov. Sk 1,14). Takto si držala veriacich pohromade, chrániac jednotu svojím príkladom učenlivosti a služby. Prosíme ťa za Cirkev v Európe. zobraziť
Apoštolská cesta do Maďarska v prehľade
V chronologickom prehľade prinášame články k apoštolskej ceste Svätého Otca do Maďarskej republiky v dňoch 28. – 30. apríla 2023. zobraziť
Pápež pred Regina Coeli: Spolu s Ježišom znovu čítať naše dni
Existuje dobrý spôsob ako to urobiť, a dnes by som vám ho chcel ponúknuť: spočíva v tom, že každý večer venujeme chvíľu krátkemu spytovaniu svedomia. Čo sa dnes vo mne stalo? Toto je otázka. Ide práve o to, aby sme si s Ježišom znovu prečítali náš deň, aby sme si opäť prešli náš deň: aby sme mu otvorili svoje srdce, aby sme mu odovzdali ľudí, rozhodnutia, obavy, pády a nádeje; aby sme sa postupne naučili pozerať na veci inými očami, jeho očami, a nielen našimi. Môžeme tak prežiť skúsenosť tých dvoch učeníkov. Tvárou v tvár Kristovej láske sa aj to, čo sa zdá byť namáhavé a neúspešné, môže ukázať v inom svetle: kríž, ktorý sa ťažko prijíma, rozhodnutie odpustiť nejakú urážku, neuskutočniť pomstu, námaha v práci, úprimnosť, ktorá niečo stojí, skúšky rodinného života sa nám môžu ukázať v novom svetle, vo svetle Ukrižovaného, Zmŕtvychvstalého Krista, ktorý vie z každého pádu urobiť krok vpred. Na to je však dôležité odstrániť obranné mechanizmy: dať Ježišovi čas a priestor, nič pred ním neskrývať, prinášať mu utrpenie, nechať sa zraniť jeho pravdou, nechať srdce rozochvievať pri vánku jeho Slova.zobraziť
Pápež: Cirkev je Kristovým telom, napriek obmedzeniam a pádom
Tomáš však ukazuje, že má odvahu: zatiaľ čo sú ostatní zo strachu zatvorení vo večeradle, on vychádza von, pričom riskuje, že ho niekto môže spoznať, udať a zatknúť. Mohli by sme si dokonca myslieť, že so svojou odvahou by si zaslúžil stretnúť sa so vzkrieseným Pánom viac ako ostatní. A práve preto, že sa vzdialil, keď sa Ježiš vo veľkonočný večer prvýkrát zjavil učeníkom, Tomáš tam nie je a stráca svoju šancu. Vzdialil sa od spoločenstva. Ako túto príležitosť môže získať späť? Jedine tak, že sa vráti k ostatným, že sa vráti tam, do tej rodiny, ktorú opustil vystrašenú a smutnú. Keď to urobí, keď sa vráti, povedia mu, že Ježiš prišiel, ale on tomu nechce veriť, chcel by vidieť jeho rany. A Ježiš mu to splní: o osem dní neskôr sa opäť zjaví uprostred učeníkov a ukáže im svoje rany, ruky, nohy, tie rany, ktoré sú dôkazom jeho lásky, vždy otvorené dvere jeho milosrdenstva.zobraziť
Veľkonočné posolstvo pápeža Františka Urbi et Orbi
Kristus vstal z mŕtvych, skutočne vstal z mŕtvych, ako to hlásajú Východné cirkvi: Christòs anesti! To nám skutočne hovorí, že nádej nie je ilúzia, ale pravda! A že cesta ľudstva od Veľkej noci, poznačená nádejou, postupuje rýchlejšie. Prví svedkovia zmŕtvychvstania nám to ukazujú svojím príkladom. Evanjeliá rozprávajú o dobrom zhone, s ktorým vo veľkonočný deň ženy „rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom“ (Mt 28, 8). A potom, čo Mária Magdaléna „bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi“ (Jn 20, 2), Ján a sám Peter „bežali obaja spolu“ (porov. v. 4), aby sa dostali na miesto, kde bol Ježiš pochovaný. A potom vo veľkonočný večer, keď na ceste do Emauz stretli Zmŕtvychvstalého, obaja učeníci „vstali a vrátili sa“ (Lk 24, 33) a ponáhľali sa niekoľko kilometrov do kopca a za tmy, poháňaní neutíchajúcou veľkonočnou radosťou, ktorá im horela v srdci (porov. v. 32). Tá istá radosť, pre ktorú Peter na brehu Galilejského jazera pri pohľade na zmŕtvychvstalého Ježiša nemohol zostať v člne s ostatnými, ale okamžite skočil do vody, aby mu rýchlo vyplával v ústrety (porov. Jn 21, 7). Na Veľkú noc sa skrátka cesta zrýchľuje a stáva sa pretekmi, pretože ľudstvo vidí cieľ svojej cesty, zmysel svojho osudu, Ježiša Krista, a je povolané ponáhľať sa v ústrety jemu, nádeji sveta. Ponáhľajme sa aj my, aby sme rástli na ceste vzájomnej dôvery: dôvery medzi ľuďmi, medzi ľuďmi a národmi. Nechajme sa prekvapiť radostnou zvesťou Veľkej noci, svetlom, ktoré osvetľuje tmu a šero, v ktorých sa svet príliš často ocitá.zobraziť
Veľkonočná vigília: Kráčaj a spomínaj
Tam je stretnutie so Zmŕtvychvstalým. Znovuzrodenie učeníkov, vzkriesenie ich sŕdc prechádza cez Galileu. Vstúpme aj my do tejto cesty učeníkov, ktorá vedie od hrobu do Galiley. Evanjelium hovorí, že ženy „išli pozrieť hrob“ (Mt 28, 1). Myslia si, že Ježiš je na mieste smrti a že všetko sa navždy skončilo. Niekedy sa aj nám stáva, že si myslíme, že radosť zo stretnutia s Ježišom patrí minulosti, zatiaľ čo v prítomnosti poznáme predovšetkým zapečatené hroby: hroby našich sklamaní, našej trpkosti a nedôvery, hroby typu „už sa nedá nič robiť“, „veci sa nikdy nezmenia“, „lepšie je žiť zo dňa na deň“, pretože „o zajtrajšku niet istoty“. Aj my, ak sme boli zovretí bolesťou, obťažení smútkom, ponížení hriechom, rozhorčení nejakým neúspechom alebo nahlodaní nejakou starosťou, sme zakúsili trpkú chuť únavy a videli sme, ako radosť v našom srdci vyhasína.zobraziť
Pápež zaželal všetkým otcom k ich sviatku a zveril ich pod ochranu sv. Jozefa
Prvé miesto v Rímskom maratóne obsadil Maročan Taoufik Allam, ktorý dobehol do cieľa za dve hodiny, sedem minút a 43 sekúnd, pred Keňanmi Wilfredom Kigenom a Rogersom Kerorom. Najlepším Talianom bol Neka Crippa, ktorý skončil šiesty. Medzi ženami triumfovala Keňanka Betty Chepkwonyová s časom dve hodiny, 23 minút a jednu sekundu. 28. ročník Rímskeho maratónu sa začal dnes ráno o 8.00 h z Via dei Fori Imperiali. Zúčastnilo sa ho 30 000 účastníkov z toho vyše 14 000 maratóncov, z ktorých viac ako polovica boli cudzinci zo 118 krajín.
Svetový deň chorých: Boží štýl je blízkosť, súcit a neha
Choroba je súčasťou našej ľudskej skúsenosti. No táto skúsenosť sa môže stať „neľudskou“, ak sa prežíva v izolácii a opustenosti, ak nie je sprevádzaná starostlivosťou a súcitom. Ak kráčame spoločne, je normálne, že sa niekto cíti zle, že sa musí zastaviť pre únavu alebo nejakú nehodu na ceste. Práve v takýchto chvíľach vidíme, ako kráčame: či je to naozaj spoločné kráčanie, alebo či kráčame po tej istej ceste, ale každý na vlastnú päsť, starajúc sa o vlastné záujmy a ponechajúc ostatných, aby sa sami „zariadili“. Preto vás na tento 31. svetový deň chorých, uprostred synodálnej cesty, pozývam, aby sme sa zamysleli nad tým, že práve cez skúsenosť krehkosti a choroby sa môžeme naučiť spoločne kráčať podľa Božieho štýlu, ktorým je blízkosť, súcit a neha. V Knihe proroka Ezechiela, v jeho veľkom proroctve, ktoré predstavuje jeden z vrcholov celého Zjavenia, Pán hovorí takto: „Sám budem pásť svoje ovce a sám ich dám do košiara, hovorí Pán, Boh. Stratené vyhľadám, odohnané zavrátim, poranené obviažem, nemocné posilním […] budem ich pásť svedomito“ (34,15 – 16). Skúsenosti dezorientácie, choroby a slabosti sú prirodzenou súčasťou našej cesty: nevylučujú nás z Božieho ľudu, naopak, privádzajú nás do centra Pánovej pozornosti, lebo on je náš Otec a nechce na ceste stratiť ani jedno zo svojich detí. Ide teda o to, aby sme sa od neho učili ako byť skutočne spoločenstvom, ktoré kráča spoločne a ktoré je schopné odolať kultúre vyraďovania.zobraziť
Na kontinentálnom zhromaždení Synody v Prahe zastupujú KBS aj dve ženy
Hlavná téma kontinentálneho stretnutia je obsiahnutá aj v názve pracovného dokumentu, ktorý je k dispozícii na internete aj v slovenčine: Rozšír priestor svojho stanu (Iz 54,2). „Táto myšlienka od proroka Izaiáša hovorí za všetko. Rozšíriť priestor nášho srdca, našej Cirkvi, prijať aj tých, čo sú vonku, ochrániť ich pred vetrom a dažďom… Rozšíriť priestor na obidve strany, aby sa udržalo správne napätie, ale hlavne uprostred mať stánok Najvyššieho.“ V Prahe bude Slovensko zastupovať aj Mária Spišiaková. „Idem tam s očakávaním, že stretnem kresťanov z rôznych národov, kultúr a spoločenského prostredia a budem ich môcť počúvať. Táto inakosť je pre mňa vždy obohacujúca, lebo s ňou môžem konfrontovať svoje postoje,” povedala pre TK KBS. Zároveň očakáva, že nad touto inakosťou prevládne jednotný zámer – v počúvaní Božieho Ducha hľadať, ako spoločne kráčať ďalej v Cirkvi, lebo sa všetci cítime byť spoluzodpovední za jej misiu. „Prezentovať tam budeme podnety zo synodálnych konzultácií slovenských diecéz a ich reakcie na pracovný dokument pre kontinentálnu fázu,” dodala.zobraziť
Homília v Džube: Spoločne budovať zmierenú budúcnosť
Prichádzam k vám, aby som vám ho ohlasoval, aby som vás v ňom utvrdil, pretože ohlasovanie Krista je ohlasovaním nádeje: On pozná trápenia a očakávania, ktoré nosíte vo svojich srdciach, radosti a námahy, ktoré poznačujú váš život, temnoty, ktoré vás sužujú, a vieru, ktorú ako pieseň v noci dvíhate k nebu. Ježiš vás pozná a miluje; ak zostaneme v ňom, nemusíme sa báť, lebo aj pre nás sa každý kríž premení na vzkriesenie, každý smútok na nádej, každý nárek na tanec. Preto by som sa chcel pozastaviť pri slovách života, ktoré nám dnes adresoval náš Pán Ježiš v evanjeliu: „Vy ste soľ zeme […]. Vy ste svetlo sveta“ (Mt 5,13.14). Čo tieto obrazy hovoria nám, Kristovým učeníkom? Predovšetkým sme soľou zeme. Soľ sa používa na dochutenie jedla. Je to neviditeľná prísada, ktorá dodáva všetkému chuť. Práve preto sa od dávnych čias považuje za symbol múdrosti, teda tej cnosti, ktorú nemožno vidieť, ale ktorá dáva životu chuť a bez ktorej sa život stáva mdlým a bez chuti. Ale o akej múdrosti nám hovorí Ježiš? Tento obraz soli používa hneď po tom, ako učeníkom zvestoval blahoslavenstvá: a tak chápeme, že ony sú soľou života kresťana. Blahoslavenstvá v skutočnosti prinášajú nebeskú múdrosť na zem: prevracajú kritériá sveta a bežného spôsobu myslenia. A čo nám blahoslavenstvá hovoria? V skratke hovoria, že ak chceme byť blahoslavení, teda plne šťastní, nemáme sa snažiť byť silní, bohatí a mocní, ale pokorní, tichí a milosrdní; nemáme nikomu ubližovať, ale máme byť tvorcami pokoja pre všetkých.zobraziť
Prvý príhovor pápeža v Kongu: Ste vzácnejší ako diamanty
Konžská demokratická republika, je stále sužovaná vojnou, naďalej trpí konfliktami, nútenou migráciou v rámci svojich hraníc a trpí hroznými formami vykorisťovania, ktoré sú človeku a svetu nedôstojné. Táto rozsiahla krajina plná života, táto diafragma Afriky, zasiahnutá násilím, sťaby úderom do pása, javí sa už dlhý čas akoby bez dychu. Pán prezident, Vy ste spomenuli túto zabudnutú genocídu, ktorou trpí Konžská republika. A zatiaľ čo vy, Konžania, bojujete o zachovanie svojej dôstojnosti, územnej celistvosti a proti opovrhnutiahodným pokusom o rozdrobenie vašej krajiny, prichádzam k vám v mene Ježiša ako pútnik zmierenia a pokoja. Túžil som tu byť a konečne prichádzam, aby som vám priniesol svoju blízkosť, náklonnosť a útechu celej cirkvi a učil sa z vášho príkladu trpezlivosti, odvahy a boja. Chcel by som sa vám prihovoriť prostredníctvom obrazu, ktorý dobre symbolizuje žiarivú krásu tejto krajiny: obrazu diamantu. Vážené konžské ženy a muži, vaša krajina je skutočne diamantom stvorenia; ale vy všetci ste nekonečne vzácnejší ako akékoľvek bohatstvo, ktoré vzíde z tejto úrodnej pôdy!zobraziť
Pohreb Benedikta XVI. bude na Slovensku sprevádzať zvonenenie zvonov
Pohreb emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý dnes zomrel, bude na Slovensku sprevádzať vyvesenie čiernych zástav a zvonenenie zvonov. Zvony v kostoloch budú zvoniť v deň pohrebu – vo štvrtok 5. januára 2023 o 11:00. Ide o mimoriadne gesto duchovnej spoluúčasti z odchodu bývalého Petrovho nástupcu.zobraziť
Svätý František Saleský v jednom zo svojich mnohých listov adresovaných svätej Jane Františke de Chantal píše takto: „Zdá sa mi, že vidím Šalamúna na veľkom tróne zo slonoviny, pozlátenom a vyrezávanom, ktorému nebolo rovného v žiadnom kráľovstve, ako hovorí Písmo (1 Kr 10,18-20); skrátka, vidím toho kráľa, ktorému nebolo rovného v sláve a nádhere (porov. 1 Kr 10,23). Ale ja by som stokrát radšej videl to milé Dieťa v jasliach ako všetkých kráľov na trónoch“[1], je krásne to, čo hovorí. Ježiš, Kráľ vesmíru, nikdy nesedel na tróne, nikdy: narodil sa v maštali – takto ho vidíme vyobrazeného – , bol zavinutý do plienok a uložený do jasieľ; a nakoniec zomrel na kríži a zabalený do plachty bol uložený do hrobu. Evanjelista Lukáš pri rozprávaní o Ježišovom narodení kladie veľký dôraz na detail jaslí. To znamená, že je veľmi dôležité nielen ako logistický detail, ale aj ako symbolický prvok pochopiť, aký je ten Mesiáš, ktorý sa narodil v Betleheme, aký je to Kráľ, teda, kto je Ježiš.
Na pozvanie Svätého Otca Františka modliť sa za ochabnuté zdravie emeritného pápeža Benedikta XVI. reagovali cirkevní predstavitelia z celého sveta. Tlačovými správami i odkazmi cez sociálne siete vyjadrovali obom pápežom blízkosť a spojenie sa v modlitbe.Matteo Bruni, hovorca Svätej stolice dnes informoval v komuniké takto: „Emeritný pápež si mohol včera v noci dobre oddýchnuť, má jasnú myseľ, je čulý a dnes, hoci jeho stav zostáva vážny, je situácia momentálne stabilizovaná. Pápež František opätovne vyzýva k modlitbe za neho a k sprevádzaniu v týchto ťažkých hodinách.“
Bratia, sestry, obráťme sa k Betlehemu, kde zaznieva prvý plač Kniežaťa pokoja. Áno, pretože On sám, Ježiš, On je náš pokoj: ten pokoj, ktorý svet nemôže dať a ktorý Boh Otec dal ľudstvu tým, že poslal na svet svojho Syna. Svätý Lev Veľký má výrok, ktorý v stručnosti latinského jazyka, zhŕňa posolstvo tohto dňa: „Natalis Domini, Natalis est pacis“, „Narodenie Pána je narodenie pokoja“ (Sermone 26,5). Ježiš Kristus je tiež cestou pokoja. Svojím vtelením, utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním otvoril prechod z uzavretého sveta, utláčaného temnotou nepriateľstva a vojny, do sveta otvoreného, slobodného pre život v bratstve a mieri. Bratia a sestry, nasledujme túto cestu! Aby sme to však dokázali, aby sme dokázali kráčať za Ježišom, musíme sa zbaviť bremien, ktoré nás hatia a blokujú nás.
Pán nám opäť dáva milosť sláviť tajomstvo jeho narodenia. Každý rok sa pri nohách Dieťaťa ležiaceho v jasliach (porov. Lk 2,12) môžeme pozrieť na svoj život z tohto zvláštneho svetla. Nie je to svetlo slávy tohto sveta, ale „pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka“ (Jn 1,9). Pokora Božieho Syna, ktorý prichádza do našich ľudských podmienok, je pre nás školou prijatia skutočnosti. Tak ako si On volí chudobu, ktorá nie je len nedostatkom hmotných vecí, ale základom, tak aj každý z nás je povolaný vrátiť sa k tomu podstatnému vo svojom živote, odhodiť všetko, čo je zbytočné a čo sa môže stať prekážkou na ceste svätosti. (…) V skutočnosti len vtedy, keď si uvedomíme dobro, ktoré nám Pán urobil, dokážeme pomenovať aj zlo, ktoré sme zažili alebo utrpeli. Uvedomenie si našej chudoby bez uvedomenia si Božej lásky by nás zdrvilo. V tomto zmysle je vďačnosť vnútorným postojom, ktorému by sme mali prikladať väčšiu dôležitosť. (…)
Koľko chudobných produkuje táto nezmyselná vojna! Kamkoľvek sa človek pozrie, vidí, ako násilie zasahuje bezbranných a najslabších. Existujú deportácie tisícov ľudí, najmä chlapcov a dievčat, s cieľom vytrhnúť ich z koreňov a vnútiť im inú identitu. Slová žalmistu zoči-voči zničeniu Jeruzalema a vyhnanstvu židovskej mládeže sú znovu aktuálne: „Na brehu babylonských riek, / tam sme sedávali a plakali, /keď sme si spomínali na Sion. / Na vŕby tejto krajiny / vešali sme svoje citary./ Lebo tí, čo nás zajali, /žiadali od nás spevy, / a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť: / ,Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!ʻ Akože môžeme spievať pieseň Pánovu v cudzej krajine?“ (Ž 137, 1 – 4). Milióny žien, detí a starých ľudí sú prinútené čeliť nebezpečenstvu bombových útokov, aby sa zachránili a hľadali útočisko v susedných krajinách ako utečenci. Tí, čo zostávajú v zónach konfliktu, žijú denne v strachu a znášajú nedostatok jedla, vody, lekárskej starostlivosti a predovšetkým ľudského citu. Za týchto okolností sa rozum zatemňuje a následky znášajú mnohí obyčajní ľudia, ktorí sa pridávajú k už aj tak veľkému počtu ľudí v núdzi. Ako zabezpečiť primeranú odpoveď na túto situáciu, ktorá by priniesla úľavu a pokoj všetkým týmto ľuďom, žijúcim v zajatí neistoty a nestability?
Cirkev bude sláviť Svetový deň chudobných už v najbližšiu nedeľu 13. novembra. Sochu od kanadského umelca známeho aj ďalšími dielami zobrazujúcimi Krista v podobe bezdomovca, umiestnenými vo Vatikáne a jeho okolí, predstavili pápežovi v stredu 9. novembra pred generálnou audienciou. Socha bola odhalená na Námestí sv. Petra vo Vatikáne a je určená na propagáciu kampane Vincentínskej rodiny s názvom „13 domov“, ktorá po celom svete ponúka materiálnu a duchovnú pomoc ľuďom bez domova. Cieľom kampane je pomôcť 10.000 ľuďom v núdzi získať strechu nad hlavou. Vincentínsky generálny predstavený P. Tomaž Mavrič pri tejto príležitosti uviedol: „Inšpirovaní Ježišom a sv. Vincentom de Paul sa snažíme snívať vo veľkom, ale s hlbokou pokorou. Tým snom je, aby v istom momente dejín celé ľudstvo mohlo mať dôstojné bývanie, príbytok hodný pomenovania «domov».“
„Osou každej stratégie sú ľudia s konkrétnymi príbehmi a tvárami, a nie čísla, údaje alebo nekonečné štatistiky“. Aj týmito slovami sa krátkym posolstvom pápež František obrátil na generálneho riaditeľa FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) Qu Dongyua pri príležitosti tohtoročného Svetového dňa výživy, ktorý sa slávi 16. októbra. Jeho téma znie: „Nenechať nikoho vzadu. Lepšia produkcia, lepšia výživa, lepšie životné prostredie a lepší život pre všetkých“.