Aktuality


Úvodná katechéza pápeža Františka z cyklu o Liste Galaťanom

Po dlhom programe venovanom modlitbe dnes začíname nový cyklus katechézy. Verím, že vďaka cyklu o modlitbe sa nám podarilo modliť o niečo lepšie, modliť sa o trošku viac. Dnes by som sa rád zamyslel nad niektorými témami, ktoré apoštol Pavol predkladá vo svojom Liste Galaťanom. Je to veľmi dôležitý list, povedal by som, že rozhodujúci, nielen pre lepšie spoznanie apoštola, ale predovšetkým pre zváženie niektorých tém, ktorým sa podrobne venuje, ukazujúc krásu evanjelia. V tomto liste Pavol uvádza niekoľko životopisných odkazov, ktoré nám umožňujú spoznať jeho obrátenie a rozhodnutie dať svoj život do služby Ježiša Krista. Venuje sa tiež niektorým tematikám veľmi dôležitým pre vieru, ako je sloboda, milosť a kresťanský spôsob života, ktoré sú mimoriadne aktuálne, pretože sa dotýkajú mnohých aspektov života Cirkvi našej doby.  Je to list veľmi aktuálny. Zdá sa ako písaný pre naše časy. Prvou črtou, ktorá vychádza na povrch v tomto liste, je veľké dielo evanjelizácie uskutočnené apoštolom, ktorý počas svojich misijných ciest najmenej dvakrát navštívil spoločenstvá v Galácii. Pavol sa obracia na kresťanov tohto územia. Nevieme presne, na ktorú zemepisnú oblasť sa to vzťahuje, ani s určitosťou nemôžeme povedať dátum, kedy napísal tento list. Vieme, že Galaťania boli starodávnym keltským obyvateľstvom, ktoré sa po mnohých peripetiách usadilo v tejto rozšírenej oblasti Anatólie, ktorá mala svoje hlavné mesto v Ancyre, čo je dnes  Ankara, hlavné mesto Turecka.zobraziť

Úvodná katechéza pápeža Františka z cyklu o Liste Galaťanom

Po dlhom programe venovanom modlitbe dnes začíname nový cyklus katechézy. Verím, že vďaka cyklu o modlitbe sa nám podarilo modliť o niečo lepšie, modliť sa o trošku viac. Dnes by som sa rád zamyslel nad niektorými témami, ktoré apoštol Pavol predkladá vo svojom Liste Galaťanom. Je to veľmi dôležitý list, povedal by som, že rozhodujúci, nielen pre lepšie spoznanie apoštola, ale predovšetkým pre zváženie niektorých tém, ktorým sa podrobne venuje, ukazujúc krásu evanjelia. V tomto liste Pavol uvádza niekoľko životopisných odkazov, ktoré nám umožňujú spoznať jeho obrátenie a rozhodnutie dať svoj život do služby Ježiša Krista. Venuje sa tiež niektorým tematikám veľmi dôležitým pre vieru, ako je sloboda, milosť a kresťanský spôsob života, ktoré sú mimoriadne aktuálne, pretože sa dotýkajú mnohých aspektov života Cirkvi našej doby.  Je to list veľmi aktuálny. Zdá sa ako písaný pre naše časy. Prvou črtou, ktorá vychádza na povrch v tomto liste, je veľké dielo evanjelizácie uskutočnené apoštolom, ktorý počas svojich misijných ciest najmenej dvakrát navštívil spoločenstvá v Galácii. Pavol sa obracia na kresťanov tohto územia. Nevieme presne, na ktorú zemepisnú oblasť sa to vzťahuje, ani s určitosťou nemôžeme povedať dátum, kedy napísal tento list. Vieme, že Galaťania boli starodávnym keltským obyvateľstvom, ktoré sa po mnohých peripetiách usadilo v tejto rozšírenej oblasti Anatólie, ktorá mala svoje hlavné mesto v Ancyre, čo je dnes  Ankara, hlavné mesto Turecka.zobraziť

Anjel Pána so Svätým Otcom: Zložme svoje starosti na Pána

Vo svojom poludňajšom zamyslení Svätý Otec komentoval evanjeliové čítanie 12. cezročnej nedele (Mk 4,35-41) o tom, ako Ježiš utíšil búrku na mori. Ako povedal, Pán očakáva, že ho postavíme do centra udalostí nášho života, že ho budeme vzývať. Potrebujeme uznať, že sami nie sme schopní udržať sa na hladine, pripomenul Svätý Otec. Pútnikov vyzval vyprosovať si vieru, ktorá Ježiša neprestane vyhľadávať: „Koľkokrát sme upriamení na problémy namiesto toho, aby sme šli za Pánom, aby sme naše starosti zložili na neho! Koľkokrát nechávame Pána v kúte, v zadnej časti loďky života, aby sme ho zobudili len vo chvíli núdze! Vyprosujme si dnes milosť viery, ktorá sa neunaví vyhľadávať Pána, klopať na dvere jeho Srdca. Panna Mária, ktorá vo svojom živote nikdy neprestala dôverovať Bohu, nech v nás opäť prebudí životne dôležitú potrebu odovzdávať sa mu každý deň.“zobraziť

Slovenskí gréckokatolíci prinesú do Ríma klokočovskú ikonu Bohorodičky

Dôvodom tejto púte je historické jubileum 350 rokov od slzenia tejto ikony. Púť sa mala pôvodne uskutočniť už minulého roka, kedy bolo výročie jej slzenia, avšak pre všetkým známe dôvody sa odročila na teraz. Obec Klokočov sa nachádza dnes v tesnej blízkosti Zemplínskej Šíravy. V r. 1670 v tejto malej dedinke zaplakala ikona Bohorodičky. Bolo to v období protihabsburských povstaní. Udalosť vyvolala záujem o tento nový jav na našom území tak z boku miestnej šľachty ako aj z boku cirkevnej vrchnosti. Ale to bol len začiatok. Slziacich ikon začalo pribúdať a v priebehu sto rokov sa ich počet vyšplhal na osem. Jednotlivé ikony boli podrobené šetreniam. No hneď  od začiatku, bez ohľadu na to, či sa pravosť slzenia potvrdila alebo nie, boli odňaté pôvodnému chrámu a ich ďalší osud závisel od rozhodnutia jágerského biskupa, do ktorého jurisdikcie patrili aj gréckokatolíci žijúci pod karpatským oblúkom. A ako sa zrodila a vyvíjala úcta k tejto ikone?zobraziť

Videoposolstvo pápeža Františka účastníkom Fóra GLOBSEC Bratislava

Seriózna a poctivá analýza minulosti, ktorá zahŕňa uznanie systémových nedostatkov, urobených chýb a nedostatku zodpovednosti voči Stvoriteľovi, voči blížnemu a voči tvorstvu, sa mi zdá nevyhnutnou pre rozvinutie takej myšlienky obnovy, ktorá by sa zamala nielen na obnovenie toho, čo bolo, ale na korigovanie toho, čo nefungovalo už pred príchodom koronavírusu a prispelo to k prehĺbeniu krízy. Kto chce znovu povstať z pádu, musí čeliť okolnostiam vlastného klesnutia a uznať prvky zodpovednosti. Vidím teda svet, ktorý sa nechal oklamať iluzórnym pocitom bezpečia, založeným na honbe za ziskom. Vidím model hospodárskeho a spoločenského života, charakterizovaný toľkými nerovnosťami a egoizmami, v ktorom malá menšina svetovej populácie vlastní väčšinu majetkov, pričom často neváha nečestne ťažiť z ľudí a zdrojov.zobraziť

Svetový deň modlitby za posvätenie kňazov slávili na Mariánskej hore

V úvode slávnosti na levočskej Hore zaznela osobitná modlitba emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorou v roku 2012 podporil svetovú ružencovú štafetu. Modlitbu bolestného ruženca liturgicky viedol Peter Majcher, dekan, farár a rektor levočských bazilík. Jednotlivé desiatky sa predmodlievali Mons. František Dlugoš, emeritný dekan levočskej farnosti, Patrik Taraj, osobný tajomník diecézneho administrátora, Jozef Skuzpin, kancelár cirkevného súdu, Matúš Knížacký, levočský kaplán a Ján Závacký, diakon – rodák z Levoče. Hlavným celebrantom a kazateľom pontifikálnej svätej omše s adoráciou bol Mons. Ján Kuboš, administrátor Spišskej diecézy. Koncelebrovali Mons. Andrej Imrich, emeritný spišský biskup, Peter Majcher, Mons. František Dlugoš a kňazi Spišskej diecézy. Mons. J. Kuboš v úvode svojej homílie zdôraznil nadčasový význam i univerzálnu symboliku Božského Srdca Ježišovho, ktoré zjednocuje v láske: „Tento sviatok má veľa povedať každému z nás. Kristovo milujúce srdce prinieslo obetu už na Zelený štvrtok, keď Ježiš ustanovil sviatok kňazstva a eucharistie. Kňazstvo je charakterizované obetou a má byť nástrojom príťažlivosti Ježišovho srdca. Srdce kňaza sa má približovať k Srdcu Krista, plnému dobroty a láskavosti. Boh nikdy nezatvára svoje milujúce srdce pred žiadnym človekom.“zobraziť

Máriino Srdce je ako perla vycibrená trpezlivým prijímaním Božej vôle

„Máriino Srdce je ako perla neporovnateľnej nádhery, vytvorená a vycibrená trpezlivým prijímaním Božej vôle cez Ježišove tajomstvá, rozjímané v modlitbe.“

Reč obrazu Božského Srdca Ježišovho od Pompea Batoniho

Srdce je centrum biologického života človeka a oživuje všetky orgány v tele.  Vďaka nemu prúdi okysličená krv do celého organizmu. V Biblii a u duchovných autorov je srdce centrum duchovného života človeka. Zo srdca vychádzajú všetky myšlienky, slová a skutky. Srdce človeka môže byť pozorné, čisté, rodia sa v ňom šľachetné rozhodnutia. Srdcom človek poznáva a srdcom sa modlí. Je miestom citov a je miestom lásky. Srdce na dlani Ježišovej ruky na Batoniho obraze sprevádza gesto druhej ruky, akoby sa chcelo ponúknuť, ba priam vložiť do dlaní tých, ktorí sa na obraz zahľadia. Je to ponuka prisvojiť si jeho srdce a nechať ho pulzovať v našich životoch. Oživovať a formovať oblasť našich myšlienok, slov a skutkov ním samotným, jeho slovom. Sv. Hieronyma táto myšlienkou poznania Krista prostredníctvom Svätého písma tak nadchla, že povedal: „Kto nepozná Písmonepozná Krista.“ Pompeo Batoni by asi dodal: Kto nepozná Písmo, nepozná Jeho srdce. Preto boli duchovní autori nesmierne pozorní na Božie slovo a chceli sa naučiť naspamäť čo najviac textu zo Svätého písma a nechať sa ním preniknúť.zobraziť

Homília na slávnosť Božieho Tela: Ak chýba úžas a adorácia, nie je to cesta

Ježiš posiela svojich učeníkov, aby išli pripraviť miesto, kde budú sláviť veľkonočnú večeru. To oni sa ho pýtali: «Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?» (Mk 14,12). Keď rozjímame a klaniame sa prítomnosti Pána v eucharistickom Chlebe, aj my sme pozvaní položiť si otázku: na akom „mieste“ chceme pripraviť Pánovu veľkonočnú večeru? Aké sú „miesta“ nášho života, kde si Boh žiada byť pohostený? Chcel by som odpovedať na tieto otázky pristavením sa pri troch evanjeliových obrazoch, ktoré sme počuli (Mk 14,12-16. 22-26). Prvý je obraz muža, ktorý nesie džbán vody (porov. v. 13). Je to detail, ktorý by sa zdal nadbytočný. Ale ten celkom anonymný muž sa stáva vodcom pre učeníkov, ktorí hľadajú miesto, ktoré bude potom nazvané Večeradlom. A ten džbán s vodou je rozpoznávacím znakom: znakom, ktorý nám dáva myslieť na smädné ľudstvo, stále hľadajúce zdroj vody, ktorý ho napojí a zregeneruje. Všetci kráčame životom so džbánom v ruke: my všetci, každý z nás, žíznime po láske, po radosti, po vydarenom živote v ľudskejšom svete. A na tento smäd neposlúži voda svetských vecí, pretože ide o hlbší smäd, ktorý môže uspokojiť iba Boh. Sledujme ešte tento symbolický „znak“. Ježiš hovorí svojim učeníkom, že tam, kam ich povedie muž s džbánom s vodou, budú môcť sláviť veľkonočnú večeru. Pre slávenie Eucharistie je preto potrebné predovšetkým rozpoznať náš vlastný smäd po Bohu: cítiť sa núdzni po ňom, túžiť po jeho prítomnosti a jeho láske, byť si vedomí, že to nezvládneme sami, ale potrebujeme pokrm a nápoj večného života, ktoré nás udržiavajú na ceste. Tragédia súčasnosti je – môžeme povedať – že neraz smäd vymizol. Otázky o Bohu vyhasli, túžba po ňom vyprchala, a tí, čo hľadajú Boha, sú čoraz vzácnejší. Boh už viac nepriťahuje, pretože už nepociťujeme náš hlboký smäd. Ale iba tam, kde je muž alebo žena s džbánom na vodu – pomyslime napríklad na Samaritánku (porov. Jn 4,5-30) – sa Pán môže zjaviť ako ten, ktorý dáva nový život, a ktorý spoľahlivou nádejou živí naše sny a túžby, je prítomnosťou lásky, ktorá dáva zmysel a smer našej pozemskej púti.zobraziť

Májový ruženec za koniec pandémie zakončil Svätý Otec vo Vatikánskych záhradách

Pobožnosť sa začala procesiou, v ktorej pred 18. hodinou spoločne kráčali deti z Viterba, ktoré nedávno prijali prvé sväté prijímanie. Okrem nich boli v sprievode mladí birmovanci z farnosti sv. Dominika, skautská skupinka z Ríma, ako i zástupcovia rodín a niektorých reholí. Obraz niesla mládež zo Združenia sv. Petra a Pavla so strážou Švajčiarskej gardy a Vatikánskeho žandárskeho zboru. Za rozviazanie piatich uzlov pandémie Vatikánskymi médiami prenášané podujatie sprevádzal duchovným spevom Zbor Rímskej diecézy. Päť ružencových desiatkov s radostnými tajomstvami striedavo viedli jednotliví veriaci, a to aj v posunkovej reči. Spolu s pápežom vyprosovali na príhovor Matky Božej skončenie pandémie a uzdravenie vzniknutých uzlov, ktoré je potrebné s Božou pomocou rozuzliť. Po prvé  to boli vzťahy zranené egoizmom a ľahostajnosťou, po druhé nezamestnanosť, aj s prosbou za zamestnávateľov, ktorí sa usilujú brániť svojich zamestnancov.Tretím uzlom bolo domáce násilie, štvrtá prosba bola za to, aby vedecký výskum slúžil človeku a jeho výsledky boli prístupné aj chudobným. Po piate sa modlitba zamerala na nový elán farností, oratórií, pastoračných a evanjelizačných centier a zvlášť za mladých ľudí, aby si mohli zakladať rodiny prijatím sviatosti manželstva a vytvárať tak budúcnosť Cirkvi aj spoločnosti. Reťaz mariánskych svätýň sveta V živom internetovom spojení s Vatikánom boli viaceré mariánske pútnické svätyne sveta. Boli medzi nimi aj rwandská svätyňa Sedembolestnej Panny Márie v Kibehu, čilská svätyňa Maipú v Santiagu či nemecká svätyňa Schönstattskej Madony vo Vallendare. Pápežská rada na podporu novej evanjelizácie každý deň v priebehu mája zapojila do spoločnej modlitby niektorú z významnejších mariánskych svätýň piatich kontinentov. V predposledný deň to bola talianska svätyňa Ružencovej Panny Márie v Pompejach.zobraziť

Májový ruženec uzavrie Svätý Otec pred obrazom Rozväzovateľky uzlov

Päť desiatkov – päť uzlov – päť modlitbových úmyslov Pred obrazom Panny Márie – Rozväzovateľky uzlov  sa modlitby ruženca v pondelok 31. mája zameria na „rozuzlenie“ utrpení, ktoré zväzovali svet v tomto čase zdravotnej krízy, ale tiež krízy ekonomickej, psychologickej a krízy sociálnych vzťahov. Pápež František predloží Panne Márii päť modlitbových úmyslov ako päť „uzlov“ na rozviazanie. Prvý uzol na rozviazanie je zranený vzťah, samota a ľahostajnosť, ktoré sa v tejto dobe prehĺbili. Druhým uzlom je nezamestnanosť, s osobitným zameraním na mladých, ženy a otcov rodín a tých, ktorý sa snažia brániť svojich zamestnancov. Tretí uzol predstavuje drámu násilia, obzvlášť toho, ktoré vyviera v rodine, doma, medzi domácimi stenami, voči ženám, alebo ktoré vzrástlo kvôli sociálnemu napätiu vytvorenému z neistoty krízy. Štvrtý uzol odkazuje na ľudský pokrok, ktorý má vedecký výskum podporovať, a využívať objavy tak, aby boli prístupné pre všetkých, najmä pre najslabších chudobných. Napokon piaty uzol sa týka pastoračnej oblasti. Aby miestne cirkvi, farnosti, oratóriá, pastoračné a evanjelizačné centrá nachádzali entuziazmus a nový rozvoj v celom pastoračnom živote. Aby sa mladí ľudia mohli sobášiť a budovať rodinu a budúcnosť.zobraziť

Rodina Nepoškvrnenej ponúka knihu Mesiac k úcte svätého Jozefa

Rodina Nepoškvrnenej ponúka knihu Mesiac k úcte svätého Jozefa. Obsahuje mesačnú pobožnosť k vyproseniu milostí na príhovor sv. Jozefa. Knihu prvýkrát zostavil blahoslavený Bartolomej Longo, apoštol modlitby ruženca a pompejskej novény v roku 1889. Text knihy je preložený z talianskeho originálu, ktorý pripravili v sanktuáriu v Pompejach pri príležitosti Roku svätého Jozefa. Pobožnosť je rozdelená na štyri týždne. Okrem krátkeho čítania zo Svätého písma a úvahy tu nájdete na každý deň aj návrh konkrétnej úlohy a strelnú modlitbu. Pobožnosť môže napomôcť k prehĺbeniu úcty k svätému Jozefoi, patrónovi Cirkvi.

Pápež František slávil Turíce nad hrobom sv. Petra: Buďme tešiteľmi pre svet

Príde Paraklét, ktorého vám ja pošlem od Otca» (Jn 15,26). Týmito slovami Ježiš prisľúbil učeníkom Ducha Svätého, definitívny dar, dar darov. Prijmime dnes toto slovo, ktoré nie je ľahké na pretlmočenie, nakoľko v sebe uchováva viac významov. Paraklét v zásade vyjadruje dve veci: tešiteľ a obhajca. Paraklét je Tešiteľ. My všetci, obzvlášť v ťažkých časoch, ako je tento, ktorým prechádzame kvôli pandémii, hľadáme útechu. Ale často sa uchyľujeme iba k pozemským útechám, ktoré rýchlo vyprchajú, sú to chvíľkové útechy. Ježiš nám dnes ponúka útechu z neba, Ducha, ktorý je «dokonalý Tešiteľ» (porov. Sekvencia). Aký je rozdiel? Svetské útechy sú ako anestetiká: dajú okamžitú úľavu, ale neliečia hĺbkovú chorobu, ktorú si nesieme vo vnútri. Odvracajú zlé, rozptýlia, ale neuzdravujú pri koreni. Pôsobia na povrchu, na úrovni zmyslov, ale ťažko v srdci. Pretože iba ten, kto nám dá pocítiť, že sme milovaní takí, akí sme, daruje nášmu srdcu pokoj. Duch Svätý, Božia láska, činí takto: zostupuje dovnútra, pretože Duch koná v našom duchu. Navštevuje «vnútro srdca», ako «lahodný hosť duše» (tamtiež). Je to samotná Božia nežnosť, ktorá nás nenecháva samých; pretože byť s tými, ktorí sú sami je už potešujúce.zobraziť

Patriarcha Pizzaballa o izraelsko-palestínskom konflikte: Rana je neliečená, treba spolu hovoriť

O izraelsko palestínskom konflikte, ktorý sa v uplynulých dňoch rozhorel s novou intenzitou, sa pre Vatikánsky rozhlas vyjadril latinský jeruzalemský patriarcha Pierbattista Pizzaballa. Vyzýva k modlitbe za to, aby obe strany dokázali opustiť konfrontačný prístup a nadviazať dialóg. O násilí, ktorého sme svedkami z denných správ, hovorí arcibiskup Pizzaballa týmito slovami: „Násilie je z obidvoch strán. Arabi proti Židom a Židia proti Arabom, a je ťažké pochopiť, čo je odveta za čo. Pod zdaním spolunažívania, aké sme videli v posledných rokoch, sa veľmi pravdepodobne skrývala na jednej strane možno politika pohŕdania jedného voči druhému, predovšetkým voči Arabom, ale nie len to. A na druhej strane je tu pocit frustrácie zo strany Arabov a diskriminácie, čo v tejto chvíli vybuchlo.“ Videli sme eskaláciu v kauze domov v Sheikh Jarrah. Aké sú podľa Vás príčiny, ktoré tak rapídne viedli k tejto kríze? „Príčiny sú stále tie isté. Izraelsko-palestínska otázka – aj keď v poslednej dobe  už nebola na medzinárodnom programe a už sa o nej nehovorilo – nebola nikdy vyriešená, tak ako nikdy nebola vyriešená záležitosť Jeruzalema a budúcnosti mesta.zobraziť

Katechéza: Ako prekonať rozptýlenosť, suchopárnosť a nechuť k modlitbe

V pravidelnej katechéze sa pápež František pri generálnej audiencii v stredu 19. mája zameral na ťažkosti spojené s modlitbou. Ako vysvetlil, rozptýlenosť, suchopárnosť a nechuť môžu na človeka doľahnúť, no je potrebné ich poznať a vedome prekonávať. Podobne ako v predchádzajúcu stredu, Svätý Otec sa stretol s veriacimi na Nádvorí sv. Damaza. Okolo 500 veriacich najmä z Talianska, ale aj z iných krajín zdravil, počúval a požehnával prechádzajúc pozdĺž dvoch sektorov. Ako úvod ku katechéze zazneli Ježišove slová z Lukášovho evanjelia: «Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka» (Lk 21,34-36).zobraziť

Začína sa Ignaciánsky jubilejný rok, v Pamplone ho otvorí páter Arturo Sosa

Na Slovensku, kde má rehoľa jezuitov bohatú históriu i súčasnosť, sa vstup do jubilea nesie v duchovno-umeleckom štýle. V sobotu 15. mája sa pri lutnovom koncerte s úryvkami z Ignácovej autobiografie prenášanom z Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa  v Bratislave prihovoril aj provinciál Slovenskej provincie Spoločnosti Ježišovej páter Jozef Šofranko SJ. Motto jubilejného roka „Vidieť všetky veci novým spôsobom v Kristovi“ je podľa jeho slov výzvou pre každého kresťana dnes rovnako ako v čase sv. Ignáca. Vo štvrtok 20. mája bude otvorenie Ignaciánskeho jubilejného roka spojené s požehnaním „Ignaciánskej cesty“ v parku Exercičného domu sv. Ignáca v Prešove. Eucharistickej slávnosti v kaplnke pod Kalváriou bude predsedať prešovský arcibiskup metropolita Mons. Ján Babjak SJ. Slovenskí jezuiti sa na prahu jubilejného roka tešia aj zo svojho novokňaza pátra Martina Benka, ktorý bude sláviť primície v nedeľu 4. júla v Kostole Božského Srdca Ježišovho v Košiciach. Úctu k predchodcom prejavili slovenskí jezuiti nedávnym prenesením telesných pozostatkov piatich osobností rehole do jezuitskej hrobky v Ružomberku. Ide o členov rehole, ktorí zomreli v dobe náboženskej neslobody v 70. rokoch a boli pochovaní na  cintoríne v Beckove: pátri Rudolf Mikuš, Ján Gallas, Štefan Polóny, Ľudovít Eiselle a brat Vojtech Kulšický.zobraziť

Pápež vyzval k dialógu medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi

Pápež František reagoval na pokračujúcu eskaláciu ozbrojených stretov medzi pásmom Gazy a Izraelom a varoval pred roztáčaním špirály smrti a ničenia. Pri poludňajšom stretnutí v nedeľu 16. mája vyzval veriacich k neúnavnej modlitbe, „aby Izraelčania a Palestínčania dokázali nájsť cestu dialógu a odpustenia“.„Drahí bratia a sestry, sledujem s obrovským znepokojením to, čo sa odohráva vo Svätej zemi. V týchto dňoch sa rozhoreli násilné ozbrojené strety medzi Pásmom Gazy a Izraelom a hrozí, že sa zvrhnú do špirály smrti a deštrukcie. Početné osoby boli zranené a mnohí nevinní zomreli. Sú medzi nimi aj deti, a toto je strašné a neakceptovateľné. Ich smrť je znakom, že tu je snaha nie o budovanie budúcnosti, ale o jej zničenie. Okrem toho nárast nenávisti a násilia, ktorý sa týka viacerých miest v Izraeli, je ťažkou ranou pre bratstvo a pokojné spolunažívanie medzi občanmi, ktorú bude náročné zaceliť, ak urýchlene nenastane otvorenie sa pre dialóg. Kladiem si otázku: kam povedie nenávisť a pomsta? Naozaj si myslíme, že vybudujeme mier zničením toho druhého? «V mene Boha, ktorý stvoril všetky ľudské bytostirovné v právach, povinnostiach a v dôstojnosti, a povolal ich nažívať vzájomne ako bratia» (porov. Dokument o ľudskom bratstve), vyzývam k upokojeniu, a tých, ktorí majú zodpovednosť, aby dali zatíchnuť rinčaniu zbraní a vydali sa cestami pokoja, aj za pomoci Medzinárodného spoločenstva. Modlime sa neúnavne, aby Izraelčania a Palestínčania dokázali nájsť cestu dialógu a odpustenia, aby boli trpezlivými budovateľmi pokoja a spravodlivosti, otvoriac sa krok za krokom spoločnej nádeji, bratskému spolunažívaniu. Modlime sa za obete, osobitne za deti. Vyprosujme pokoj u Kráľovnej pokoja: „Zdravas‘, Mária…“

Regina caeli: Pozdrav mamám, apely za pokoj pre Jeruzalem, Afganistan a Kolumbiu

V Evanjeliu dnešnej nedele (Jn 15,9-17) Ježiš po tom, ako prirovnal seba samého k viniču a nás k ratolestiam, vysvetľuje aké ovocie prinášajú tí, ktorí s ním ostávajú zjednotení: týmto ovocím je láska. Opätovne použije kľúčové sloveso: ostať. Pozýva nás ostať v jeho láske, aby jeho radosť bola v nás a aby naša radosť bola úplná (v. 9-11). Ostať v Ježišovej láske. Pýtame sa: aká je táto láska, v ktorej nám Ježiš hovorí, že máme ostať, aby sme mali jeho radosť? Aká je táto láska? Je to láska, ktorá má svoj pôvod v Otcovi, lebo „Boh je láska“ (1 Jn 4,8). Táto láska Boha, Otca, prúdi ako rieka v Synovi Ježišovi a cez neho prichádza k nám, jeho stvoreniam. Veď nám hovorí: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás“ (Jn 15,9). Láska, ktorú nám daruje Ježiš, je tá istá, akou Otec miluje jeho: láska čistá, bezvýhradná, zadarmo. Nedá sa kúpiť, je zadarmo. Dávajúc nám ju, Ježiš sa k nám správa ako k priateľom – touto láskou –, dáva nám poznať Otca a zapája nás do svojej vlastnej misie pre život sveta. Ďalej si môžeme položiť otázku, ako ostať v tejto láske? Ježiš hovorí: „Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske“ (v. 10). Svoje prikázania nám Ježiš zhrnul do jediného, tohoto: „Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás“ (v. 12). Milovať tak ako miluje Ježiš znamená vložiť sa do služby, do služby bratom, tak ako to urobil on, keď umýval nohy..zobraziť

Katechéza Svätého Otca (32): Kontemplatívna modlitba

V stredu 5. mája sa pri generálnej audiencii pápež František zameral v katechéze na význam kontemplatívnej modlitby v živote kresťana. Opäť pozval veriacich pripojiť sa k májovej reťazi modlitby svätého ruženca s účasťou pútnických svätýň celého sveta. Svätý Otec v katechéze citoval skúsenosť sv. Jána Máriu Vianneya s kontemplatívnou modlitbou jednoduchého dedinčana sústredeného v tichu pred svätostánkom: „Ja sa dívam na neho a on sa díva na mňa“. Zdôraznil, že medzi kontempláciou a činnosťou nie je protiklad, ako nám o tom svedčí aj príklad samotného Ježiša v evanjeliu: „Je len jediné veľké povolanie v evanjeliu, a to je nasledovať Ježiša na ceste lásky. Toto je vrchol a centrum všetkého. V tomto zmysle sú dobročinnosť a kontemplácia synonymami, hovoria to isté. Svätý Ján z Kríža tvrdieval, že maličký skutok čistej lásky je užitočnejší pre Cirkev ako všetky ostatné diela dohromady.“zobraziť

Ikona Matky ustavičnej pomoci – podaná ruka Panny Márie

Minulý týždeň uplynulo 155 rokov odvtedy, čo pápež Pius IX. zveril vzácnu ikonu Panny Márie ustavičnej pomoci redemptoristom, ktorí v Ríme spravujú chrám sv. Alfonza z Liguori. Toto miesto sa vďaka ich pastoračnej horlivosti nielenže stalo cieľom mnohých pútnikov, ale vďaka nim sa úcta k Panne Márii ustavičnej pomoci rozšírila do celého sveta. Na začiatku mariánskeho mesiaca mája sa skúsme inšpirovať históriou a symbolikou tejto ikony, aby sa nám podarilo prehĺbiť osobný vzťah k našej nebeskej Matke. Pôvod ikony siaha až do 10. storočia a do Ríma sa dostala z Kréty v roku 1480 vďaka istému obchodníkovi. Ten ju spočiatku umiestnil v súkromnom dome, avšak na základe viacerých zjavení, v ktorých samotná Madona upozornila majiteľa na miesto, kde má byť umiestnená, bola ikona prinesená v slávnostnej procesii do chrámu sv. Matúša na Via Merulana, ktorá spája dve pápežské baziliky, S. M. Maggiore a svätého Jána v Lateráne. Počas francúzskej okupácie koncom 18. storočia bol chrám zničený, ale ikonu sa podarilo zachrániť. Bola dočasne umiestnená v oratóriu kláštora S. Mária in Posterula. Po okupácii pápež Pius IX. nariadil, aby sa zázračná ikona umiestnila k verejnej úcte v chráme sv. Alfonza, a tak 26. apríla 1866 bola slávnostne prenesená do novej svätyne, kde sa nachádza dodnes.zobraziť

Pápež František vložil do Loretánskych litánií tri nové invokácie

Z rozhodnutia Svätého Otca Františka budú do Loretánskych litánií pridané tri nové invokácie k Panne Márii. Oslovovaná bude ako „Matka milosrdenstva“, „Matka nádeje“ a „Útecha migrantov“. Prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí kardinál Robert Sarah v liste predsedom biskupských konferencií s dátumom liturgickej spomienky Nepoškvrneného Srdca Panny Márie 20. júna píše: „Cirkev putujúca smerom k nebeskému Svätému Jeruzalemu, aby sa tešila z neodlučiteľného spojenia s Kristom, jej ženíchom a spasiteľom, kráča po cestách dejín zverujúc sa Tej, ktorá uverila Pánovmu slovu. Z evanjelia vieme, že Ježišovi učeníci sa naučili už od úsvitu chváliť «požehnanú medzi ženami» a rátať s jej materským príhovorom. Nespočetné sú tituly a invokácie, ktoré kresťanská zbožnosť v priebehu storočí venovala Panne Márii, privilegovanej a bezpečnej ceste k stretnutiu s Kristom. Aj v prítomnom čase, poznačenom dôvodmi k neistote a zmätku, je u Božieho ľudu osobitne cítiť zbožné utiekanie sa k nej, plné lásky a dôvery. Pápež František ako interpret tohto cítenia po prijatí vyjadrených túžob ustanovil, aby sa do formulára litánií Panny Márie nazývaných Loretánske, vložili invokácie „Matka milosrdenstva“ (Mater misericordiae), „Matka nádeje“ (Mater spei) a „Útecha migrantov“ (Solacium migrantium). Prvá invokácia bude zaradená po oslovení „Matka Cirkvi“, druhá po „Matka Božej milosti“ a tretia po „Útočisko hriešnikov“.“

Litánie o sv. Jozefovi budú mať sedem nových invokácií

Pápež František schválil sedem nových invokácií, o ktoré budú obohatené Litánie ku cti sv. Jozefa. Informuje o tom Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí v liste z 1. mája – dňa liturgickej spomienky sv. Jozefa robotníka -, ktorý je adresovaný predsedom všetkých biskupských konferencií.Sú nimi nasledujúce invokácie s odkazmi na ich pôvodcov: Ochranca Vykupiteľa (Custos Redemptoris)sv. Ján Pavol II. takto nazval svoju apoštolskú exhortáciu Redemptoris custos z roku 1989 o osobe svätého Jozefa a jeho poslaní v živote Krista a Cirkvi. Kristov služobník (Serve Christi) – sv. Pavol VI. v homílii z 19. marca 1966, citovanej v Redemptoris custos č. 8 a Patris corde č. 1. Služobník spásy (Minister salutis) – výraz od sv. Jána Zlatoústeho, citovaný v Redemptoris custos, č. 8. Sprievodca v ťažkých chvíľach (Fulcimen in difficultatibus) – pápež František takto hovorí o sv. Jozefovi v prológu apoštolského listu Patris corde. Z rovnakého dokumentu (č. 5) pochádzajú aj ďalšie tri invokácie: Patrón utečencov (Patrone exsulum), Patrón trpiacich (Patrone afflictorum), Patrón chudobných (Patrone pauperum).zobraziť

Začala sa májová modlitbová reťaz za skončenie pandémie

Pred starobylou ikonou Panny Márie Pomocnice otvoril pápež František v sobotu 1. mája v Bazilike sv. Petra májovú ružencovú reťaz skončenie pandémie a obnovenie spoločenského a pracovného života. Za účasti stovky veriacich v Gregoriánskej kaplnke v pravej lodi baziliky sa Svätý Otec o 18. hodine zapojil do modlitby slávnostných ružencových tajomstiev, ktoré sa predmodlievali laici. zo Skutkov apoštolov: „Cirkev sa bez prestania modlila k Bohu“. Pápežská rada na podporu novej evanjelizácie do nej pozvala 30 vybraných mariánskych pútnických miest piatich kontinentov, odkiaľ sa budú denne konať televízne a internetové prenosy.zobraziť

Svätý Otec vysvätil deväť kňazov: Majte Boží štýl a nebojte sa

„Pán Ježiš je jediným veľkňazom Nového zákona; ale v ňom je aj celý svätý Boží ľud ustanovený ako kňazský ľud. Navyše si Pán Ježiš spomedzi všetkých svojich učeníkov želal vybrať osobitne niektorých, aby v Cirkvi v jeho mene verejným vykonávaním kňazského úradu v prospech všetkých ľudí pokračovali v jeho osobnom  poslaní učiteľa, kňaza a pastiera.“Po týchto slovách sa Svätý Otec prihovoril priamo deviatim kandidátom svätenia a pripomenul im ich účasť na Kristovom poslaní:„Budete tak ako on pastiermi, a toto je to, čím chce, aby ste boli: pastiermi svätého veriaceho Božieho ľudu. Pastiermi, ktorí kráčajú s Božím ľudom: chvíľami popredu stáda, uprostred či vzadu, ale vždy s Božím ľudom.“Služba Bohu a jeho ľudu má vyjadrenie v štýle s troma charakteristikami, pokračoval pápež: „Štýl blízkosti, štýl spolucítenia, štýl vľúdnosti. Toto je Boží štýl.“Blízkosť sa týka štyroch vzťahov, vysvetlil pápež. Ide o „blízkosť Bohu, blízkosť biskupovi, blízkosť medzi vami navzájom a blízkosť Božiemu ľudu.“ Spolucítenie sa prejavuje milosrdenstvom a vľúdnosťou, ktorá je „rodinná, bratská, otcovská; vľúdnosť, ktorá dáva pocítiť, že si v  Božom dome“. „Prajem vám tento štýl, ktorý je Božím štýlom,“ zaželal deviatim mladým mužom pápež. Zároveň ich požiadal, aby sa vyvarovali lipnutiu na majetku a funkciách: „Prosím, chráňte sa márnivosti, pýchy peňazí. Diabol vchádza cez vrecká. Myslite na to, buďte chudobní – ako je chudobný svätý veriaci ľud Boží – chudobní, ktorí milujú chudobných. Nebuďte šplhúňmi „cirkevnej kariéry“, aby sa z vás nestali „funkcionári“.zobraziť

Zverejnili oficiálnu modlitbu Svetového stretnutia rodín 2022

Vatikánske dikastérium pre laikov, rodinu a život spolu s Rímskou diecézou vo štvrtok 22. apríla zverejnili oficiálnu modlitbu k 10. svetovému stretnutiu rodín. Stretnutie na tému „Rodinná láska: povolanie a cesta k svätosti“ sa uskutoční v Ríme 22. – 26. júna 2022. Modlitba Svetového stretnutia rodín (jej slovenský preklad bude publikovaný samostatne) bude zjednocovať veriacich v duchovnej príprave na budúcoročné podujatie. Jej text je vhodný na spoločnú modlitbu vo farnostiach, spoločenstvách i v domácnostiach, uvádza sa v komuniké. „Modliť sa je spôsob ako naživo vstúpiť do Roka Amoris laetitia a do prípravy tohto podujatia v Ríme. … Modlitba bude rodiny sprevádzať a pomôže im uchopiť posolstvo stretnutia“,konštatuje prefekt dikastéria zodpovedného za rodinu kardinál Kevin J. Farrell. Ako zdôrazňuje, modlitba je zbraňou a pomáha naplno prežívať sviatosť manželstva. Na margo témy modlitby, ktorá korešponduje s témou stretnutia, dodáva: „Vzťah s Bohom kresťanským manželom umožňuje, aby každý deň oživovali prijatú milosť, ktorá ich podporuje v každodenných námahách a bojoch. Náš život môže byť vždy cestou osobnej svätosti, svätosti manželského páru či rodiny, cestou rastu v láske k druhému. Každý člen rodiny – dieťa, mladý, rodič či starý rodič, je povolaný v sebe znovuobjaviť povolanie ku svätosti. Takýmto spôsobom sa rodinný život môže stať výrazom „tej najkrajšej tváre Cirkvi“ (Gaudete et exsultate, 9).“ Vikár Svätého Otca pre Rímsku diecézu kardinál Angelo De Donatis spomína aj spolupatrónov podujatia, medzi ktorými nechýbajú Ľudovít a Zélia Martinoví – rodičia sv. Terézie z Lisieux – či talianski manželia Beltrame Quattrocchioví. Títo poslední patria už takmer k našim súčasníkom. Žili v Ríme v prvej polovici 20. storočia, a boli vôbec prvým manželským párom v histórii Cirkvi, ktorý bol blahorečený. Kardinál De Donatis píše: „Kresťanskí manželia, nasledujúc stopy svätcov a blahoslavených a podporovaní ich orodovaním, sú pozvaní kráčať spolu s nimi cestou svätosti. Podľa vzoru rodičov sv. Terézie z Lisieux či manželov Beltrame Quattrocchiových, sú povolaní s dôverou prežívať bolestné skúšky života a vidieť v príbehu ich lásky vernú prítomnosť Krista.“

Katechéza pápeža Františka: Ústna modlitba je bezpečnou cestou k Bohu

Modlitba je rozhovor s Bohom; a každé stvorenie sa istým spôsobom zhovára s Bohom. U človeka sa modlitba stáva slovom, invokáciou, piesňou, poéziou… Božie slovo sa stalo telom, a v tele každého človeka sa slovo vracia k Bohu v modlitbe. Slová sú našimi výtvormi, ale sú aj našimi „matkami“, a do istej miery nás formujú. Slová modlitby nám dávajú bezpečne prejsť tmavou dolinou, vedú nás k pašienkam zeleným a bohatým na vodu, čo nám umožňuje hodovať pred očami protivníka, ako nás to učí recitovať žalm (porov. Ž 23). Slová sa rodia z citov, ale existuje aj opačná cesta: keď sa slovami stvárňuje cítenie. Biblia vychováva človeka k tomu, aby všetko vyšlo na svetlo slova, aby nič ľudské nebolo vylúčené, cenzurované. Predovšetkým bolesť je nebezpečná, ak zostáva ukrytá, uzavretá v nás… Bolesť uzavretá v nás, ktorá sa nemôže prejaviť či ventilovať, môže otráviť dušu; má to smrteľné následky. A práve z tohto dôvodu nás Sväté písmo učí modliť sa niekedy aj odvážnymi slovami. Posvätní pisatelia nás nechcú zavádzať ohľadom človeka: vedia, že v jeho srdci pobývajú tiež city málo príkladné, priam i nenávisť. Nikto z nás sa nenarodí svätý, a ak tieto zlé city klopú na dvere nášho srdca, treba ich vedieť zneškodniť modlitbou a slovami, ktoré sú Božie.zobraziť

Slovo pastiera biskupa Stolárika: Naradovaní sa vráťme do chrámov

Mám skutočne radosť, že sa vám môžem prihovoriť v čase, keď už všetci vieme, že od 19. apríla 2021 sa otvárajú kostoly pre verejné slávenie bohoslužieb. Deje sa to po takmer 4 – mesačnom zákaze verejných slávení. V niektorých farnostiach našej diecézy, aj v iných diecézach sme pre rozšírenú pandémiu nemohli sláviť už ani vianočné sviatky. Teda tento liturgický rok bol takmer od začiatku až doteraz veľmi ochudobnený o aktívnu účasť veriacich na slávení Božích tajomstiev, o prijímanie sviatostí – hlavne pokánia a Eucharistie. A tie ostatné, hoci mohli byť vysluhované, tiež niesli so sebou značný smútok, keď sa nemohla zúčastniť širšia rodina, často nie ani celá tá najbližšia. Počas veľkonočného obdobia čítame pri svätých omšiach zo Skutkov apoštolov o účinkovaní apoštolov a o živote prvej Cirkvi. Apoštoli neohrozene, verne, s rizikom a radujúc sa, že mohli aj trpieť pre Pánovo meno, hlásajú základ a jadro našej viery – ohlasujú Kristovo vykupiteľské dielo – jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Spoločenstvo veriacich má jedno srdce a jednu dušu – schádza sa na učení apoštolov, na „lámaní chleba“, praktizuje bratskú lásku, nikto nemá núdzu, lebo je medzi nimi láska, ktorá sa delí aj o hmotné dobrá… (porov. Sk 2, 42-47; 4, 1-13; 32-35; 5, 41-43). Predtým ustráchaní apoštoli, už obdarení silou Ducha Svätého neohrozene plnia poslanie, ktoré im zveril Kristus a tí, ktorí videli Ježišovu smrť a tiež sa zo strachu z príslušnosti ku Kristovi predtým skrývali, keď uverili v jeho zmŕtvychvstanie, vítajú a s radosťou vyhľadávajú možnosť byť s Pánom, prijímať ho v Eucharistii pri „lámaní chleba“ a byť v spoločenstve bratov a sestier vo viere. Kristus povedal, že kde sú „dvaja alebo traja zhromaždení v jeho mene“, tam je On medzi nimi (porov. Mt 18,20).zobraziť

Regina caeli: Ježiš aj nás pozýva hľadieť, dotknúť sa ho a jesť

Hľadieť. „Pozrite na moje ruky a nohy“ – hovorí Ježiš. Hľadieť neznamená len evidovať; je to viac, zahŕňa to aj zámer, vôľu. Práve preto je jedným zo slovies lásky. Mama a otec sa prizerajú svojmu dieťaťu, zaľúbenci hľadia na seba navzájom; dobrý lekár pozorne hľadí na pacienta… Hľadieť je prvým krokom proti ľahostajnosti, proti pokušeniu odvrátiť tvár na druhú stranu, preč od ťažkostí a utrpenia ostatných. Hľadieť. A ja: len evidujem, alebo hľadím na Ježiša? Druhým slovesom je dotknúť sa. Pozvaním učeníkov, aby sa ho dotkli a aby tak zistili, že nie je nejakým duchom – dotknite sa ma! – Ježiš ukazuje im a aj nám, že vzťah s ním a s našimi bratmi nemôže zostať „na diaľku“, neexistuje totiž kresťanstvo na diaľku, kresťanstvo neexistuje len na úrovni pohľadu. Láska si vyžaduje pohľad a aj blízkosť, vyžaduje kontakt, vzájomné zdieľanie života. Dobrý Samaritán sa neobmedzil len na to, že sa na muža, ktorého našiel pri ceste polomŕtveho, len pozrel: zastavil sa, sklonil sa, ošetril mu rany, dotkol sa ho, vysadil ho na svoje ťažné zviera a doviezol ho do hostinca. Tak je to aj so samotným Ježišom: milovať ho znamená vstúpiť do spoločenstva života, do jednoty s ním.zobraziť

Sprístupnenie bohoslužieb pre veriacich je dobrý krok

Podľa COVID automatu od pondelka 19. apríla 2021 budú povolené opäť verejné bohoslužby. Podmienkou účasti na bohoslužbách bude negatívny test, pričom v chráme môže byť jedna osoba na 15 metrov štvorcových. Novinárov o tom dnes informoval minister financií Igor Matovič. Bohoslužby s účasťou verejnosti boli zakázané od 1. januára. „Prešli sme si ťažkým obdobím, keď veriaci sa nemohli zúčastňovať na svätej omši a stretávať sa s kňazmi. Ďakujeme všetkým za ich zodpovednosť a rešpektovanie opatrení proti šíreniu koronavírusu. Sme radi, že v pondelok sa budeme môcť spolu stretnúť v našich kostoloch pri dodržaní všetkých opatrení,“.

Pápež František v Nedeľu Božieho milosrdenstva: Sme milosrdní k iným?

Vzkriesený Ježiš sa učeníkom zjavuje niekoľko krát. S trpezlivosťou utešuje ich skľúčené srdcia. Po jeho zmŕtvychvstaní sa tak uskutočňuje „zmŕtvychvstanie učeníkov“. A oni, Ježišom vzkriesení, menia svoj život. Predtým mnoho slov a mnoho príkladov Pána ich nedokázalo premeniť. Teraz, na Veľkú noc, sa deje niečo nové. A deje sa to v znamení milosrdenstva. Ježiš ich pozdvihuje s milosrdenstvom. Milosrdne ich pozdvihuje a oni, zahrnutí milosrdenstvom, sa stávajú milosrdnými. Veľmi ťažko bude milosrdným niekto, kto si neuvedomuje, že bol zahrnutý milosrdenstvom. Predovšetkým boli zahrnutí milosrdenstvom cez tri dary: ako prvé im Ježiš podaroval pokoj, potom Ducha, a napokon rany.Na prvom mieste im daroval pokoj. Tí učeníci boli v úzkosti. Uzatvorili sa doma kvôli obavám, kvôli strachu, že budú uväznení a skončia ako Učiteľ. Ale neboli uzatvorení iba v dome, boli uzatvorení aj vo svojich výčitkách. Opustili a zapreli Ježiša. Cítili sa neschopní, na nič dobrí, zlyhaní. Ježiš prichádza a dva krát opakuje «Pokoj vám!». Neprináša pokoj, ktorým sníma vonkajšie problémy, ale pokoj, ktorý prehlbuje vnútornú dôveru. Nie vonkajší pokoj, ale pokoj srdca. Hovorí: « Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.» (Jn 20,21). Je to akoby povedal: „Posielam vás, pretože vám verím“.zobraziť

Veľkonočný pondelok: Zvestovateľom vzkriesenia je Boží anjel

„Drahí bratia a sestry, vo veľkonočnej atmosfére, ktorá charakterizuje dnešný deň, zdravím s vrúcnosťou všetkých vás, ktorí sa zúčastňujete na tomto modlitbovom momente cez komunikačné prostriedky. Myslím zvlášť na starých ľudí, na chorých, tých, ktorí sú v spojení z vlastného domu či z domova dôchodcov alebo domu opatrovateľskej starostlivosti. Zasielam im slovo povzbudenia a ocenenia ich svedectva. Som im nablízku. Všetkým vám prajem, aby ste s vierou prežívali tieto dni Veľkonočnej oktávy, v ktorej sa predlžuje pamiatka Kristovho vzkriesenia. Využite každú dobrú príležitosť na to, aby ste boli svedkami radosti a pokoja Vzkrieseného Pána. Požehnanú, spokojnú a svätú Veľkú noc všetkým! Prosím, nezabudnite sa za mňa modliť. Dobrú chuť k obedu a dovidenia!“zobraziť

Veľkonočná vigília: Trojitý odkaz Ježišovej výzvy ísť do Galiley

Ženy si mysleli, že nájdu mŕtve telo na pomazanie, namiesto toho našli prázdny hrob. Išli oplakávať mŕtveho, a namiesto toho počuli ohlasovanie života. Preto sa týchto žien, ako hovorí Evanjelium «zmocnila hrôza a strach» (Mk 16,8). Boli plné úľaku, ustrašené a plné úžasu. Úžas: v tomto prípade je to strach zmiešaný s radosťou, ktorý prekvapil ich srdce, keď videli veľký kameň od hrobu odvalený a vo vnútri mladíka odetého v bielom.Je nádherné počúvať tieto slová: «Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych.» (v. 6). A potom pozvanie: «Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte…» (v. 7). Prijmime i my toto pozvanie, Veľkonočné pozvanie: poďme do Galiley, kam už pred nami ide Zmŕtvychvstalý Pán. Ale čo to znamená „ísť do Galiley“?Ísť do Galiley znamená predovšetkým začať nanovo. Pre učeníkov je to vrátiť sa na miesto, kde ich prvý krát vyhľadal Pán a povolal ich nasledovať ho. Je to miesto prvého stretnutia a miesto prvej lásky. Od toho momentu zanechajúc siete nasledovali Ježiša, načúvajúc jeho kázaniam a vidiac divy, ktoré konal. A predsa, i keď boli stále s ním, nechápali ho do hĺbky, často neporozumeli jeho slovám a zoči-voči krížu utiekli a nechali ho samého.zobraziť

Meditácie veľkopiatkovej krížovej cesty so Svätým Otcom 2021

Drahý dobrý Ježišu, Ty si bol dieťa ako ja, aj ty si sa hrával a možno si padol a ublížil si si; aj ty si chodil do školy a možno ti nejaká úloha až tak nevyšla; aj ty si mal matku a otca a vieš, že dnešným deťom sa občas nechce poslúchať keď im rodičia hovoria, aby si spravili úlohy, vyniesli smeti, ustlali si posteľ a upratali detskú izbu; aj ty si chodil na náboženstvo a na pobožnosti a vieš, že nie vždy tam deti idú s veľkou radosťou.
Môj drahý dobrý Ježišu, Ty vieš aj to, že vo svete sú deti, ktoré nemajú čo jesť, nemajú vzdelanie, sú využívané a nútia ich bojovať.
Pomôž im každý deň niesť svoje kríže tak, ako si Ty niesol ten tvoj. Pomôže im, aby sme sa stávali stále lepšími: aby boli takými, akými ich chceš mať.
Ďakujeme ti, lebo vieme, lebo vieme, že si im vždy nablízku a že ich nikdy neopúšťaš, hlavne vtedy, keď majú strach; a že si im dal anjela strážcu, ktorý ich každý deň chráni a svieti im na cestu. Amen.zobraziť

Veľký piatok s homíliou R. Cantalamessu: Pokrvné bratstvo v Kristovi

V novom zákone „brat“ označuje v prvom rade toho, kto pochádza od rovnakého otca a matky. „Bratmi“ sa na druhom mieste nazývajú tí, čo patria k rovnakému ľudu a národu. Preto Pavol hovorí, že by bol radšej on zavrhnutý od Krista namiesto svojich bratov, jeho príbuzných podľa tela a nimi sú Izraeliti (porov. Rim 9,3). Je jasné, že v tomto kontexte, ako aj v iných prípadoch, výrazom „bratia“ chápeme mužov i ženy, bratov i sestry. V tomto rozšírení horizontu sa dostávame k tomu, že nazývame bratom každú ľudskú bytosť, pre samotnú skutočnosť, že je človekom. Brat je ten, ktorého Biblia nazýva „blížnym“. „Kto nemiluje svojho brata…“ (1 Jn 2,9) znamená: kto nemiluje svojho blížneho. Keď Ježiš hovorí: „Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25,40), myslí tým každého človeka, ktorý potrebuje pomoc.zobraziť

 


Homília na Kvetnú nedeľu: „Vyprosujme si milosť údivu“

Každý rok v nás táto liturgia vyvoláva postoj údivu: prechádzame od radosti z prijatia Ježiša, ktorý vstupuje do Jeruzalema, k bolesti z toho, že ho vidíme odsúdeného na smrť a ukrižovaného. Je to vnútorný postoj, ktorý nás sprevádza po celý Veľký týždeň. Takže vstúpme do tohto údivu. Ježiš nás rýchlo udivuje. Jeho ľud ho prijíma slávnostne, no on vstupuje do Jeruzalema na pokornom oslovi. Jeho ľud očakáva Paschu mocného osloboditeľa, Ježiš však prichádza naplniť Paschu prostredníctvom svojej obety. Jeho ľud očakáva, že bude sláviť víťazstvo nad Rimanmi s mečom, no Ježiš prichádza sláviť víťazstvo Boha prostredníctvom kríža. Čo sa stalo tomu ľudu, že v priebehu pár dní prešiel od spievania chválospevu Ježišovi k volaniu „ukrižuj ho“?zobraziť

Pred rokom svet so zatajeným dychom sledoval pápeža na prázdnom námestí

Presne pred rokom, 27. marca 2020, dva týždne po tragickom rozšírení prvej vlny nákazy COVID-19, sa Svätý Otec František na opustenom Námestí sv. Petra modlil pred krížom za trpiaci svet a udelil mu požehnanie vystavenou Eucharistiou. Zábery kamier sledujúce kroky pápeža Františka ako osamoteného pútnika v priamom prenose obleteli svet. Historickú udalosť, keď kráčal sám cez Námestie sv. Petra, aby pred bazilikou predniesol osobitnú modlitbu na zastavenie pandémie, sledovali nielen katolícki veriaci. Svätý Otec tieto chvíle pripomenul aj dnešným odkazom cez sociálnu sieť Twitter. Cituje v ňom Ježišove slová z evanjelia pri udalosti utíšenia búrky: „«Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?»“ (Mk 4,40). Uvedomili sme si, že sme sa ocitli na jednej lodi, všetci krehkí a dezorientovaní, ale zároveň dôležití a potrební, všetci sme povolaní veslovať spolu.“

Začína sa Rok rodiny Amoris laetitia na celostné osvojenie si dokumentu

„V našom každodennom rodinnom živote si berieme za svoje to, čo Svätý Otec s vytrvalosťou odporúča, čiže nebáť sa používať tri slovíčka „s dovolením“, „ďakujem“ a „prepáč“. Týmto nám pripomína, že vzťah medzi členmi rodiny, a tým zvlášť medzi samotnými manželmi, sa chráni vďaka zdanlivo jednoduchým slovám a gestám, ktoré však pramenia z hlbokých postojov otvorenosti, rešpektu, trpezlivosti, dôvery, zdieľania a odpustenia.“ (…) „Pre nás, ako pár a ako rodičov jedného päťročného dievčatka je dôležité, aby sme sa mohli stretať s ďalšími rodinami deliť sa s tým, čo prežívame, a tak sa vyhnúť izolácii, ktorá neprospieva nikomu. Zvlášť v tomto období odstupu kvôli zdravotnej kríze musíme byť kreatívni s našimi známymi a priateľmi a využívať digitálne prostriedky (…) pre naše stretnutia vo farnosti, pri ktorých sa modlíme a čítame si z Písma spolu s ďalšími rodinami.“zobraziť

Učiť sa od sv. Jozefa umeniu otcovstva

„Na prvom mieste, svätý Jozef je otcom, ktorý prijíma. Veď on, víťaziac nad každou rebéliou a odložiac aj tie najlegitímnejšie osobné plány, miloval a prijímal Máriu a Ježiša, manželku a syna tak odlišných v porovnaní s predstavou rodinného života, po ktorom mohol túžiť, no pre to ich ešte viac chránil a miloval. Jozef nehľadal vysvetlenia na prekvapivú a tajomnú skutočnosť, zoči-voči ktorej sa ocitol, ale ju prijal s vierou, milujúc ju takú, aká bola. V tomto zmysle nám je svätý Jozef učiteľom duchovného života a rozlišovania a môžeme ho vzývať, aby sme boli oslobodení z osídiel prílišných špekulácií, v ktorých sa niekedy, aj keď s tými najlepšími úmyslami, nakoniec strácame. Oni ukazujú našu tendenciu „zmocniť sa“ a „vlastniť“ to, čo sa nám prihodí, skôr než to v prvom rade prijať také, ako to prichádza.zobraziť

Aktuálnosť výzvy Svätého Otca dať si pôst od ohovárania

Na začiatku Pôstneho obdobia Svätý Otec František pri istej príležitosti povedal, že nás pozýva k pôstu, ale nie natoľko od jedla, ako od ohovárania a zbytočných rečí. Zdá sa, že táto výzva Svätého Otca je aktuálna i na Slovensku. Ohováranie je ako vrch ľadovca, pod ktorým sa často ukrýva hnev, nadradenosťnepokoj vlastného vnútra. Skúsme si tieto nečnosti všimnúť trochu bližšie. Ich lepšie poznanie je prvým predpokladom k ich odstráneniu a celkom isto ovplyvní kvalitu našich slov.  1. Hnev: Evagrius a Kassián už v prvých storočiach kresťanstva považovali hnev nielen za psychické rozpoloženie človeka, ale za zlého ducha, ktorý sa človeka zmocní, pretože našiel otvorenú bránu jeho srdca. Evagrius hovorí, že hnev je zúrivá vášeň, ktorá oberá človeka o zdravý rozum. Všíma si, ako sa v hneve človek mení. Nielen jeho tvár, ale celé uvažovanie sa akoby zatemní a z jeho úst vychádzajú jedovaté slová.zobraziť

Katechéza pápeža Františka: Duch Svätý je náš učiteľ modlitby

Je otvorená možnosť stretnúť Krista nie iba ako na historickú osobu. Nie: On priťahuje Krista do našich sŕdc, je to Duch, ktorý nám dáva stretnúť sa s Krstom. On nie je vzdialený, Duch je s nami: Ježiš stále učí svojich učeníkov ako premeniť ich srdcia, ako to robil s Petrom, Pavlom, s Máriou z Magdaly, so všetkými apoštolmi. Ale prečo je Ježiš prítomný? Pretože je to Duch, ktorý ho privádza k nám. Je to skúsenosť, ktorú prežívali mnohí modliaci sa: muži a ženy, ktorých Duch Svätý formoval podľa Kristovej „miery“ v milosrdenstve, v službe, v modlitbe, v katechézach… Je milosťou môcť stretnúť takýchto ľudí: uvedomíme si, že v nich pulzuje iný život, ich pohľad pozerá „ponad“.zobraziť

Covid Automat aktuálna situačná mapa

Regionálny covid automat pre verejné bohoslužby neplatí!!!


Kongregácia pre náuku viery: Nemožno požehnávať homosexuálne zväzky

Cirkev nedisponuje mocou udeliť požehnanie zväzkom osôb rovnakého pohlavia, ktoré preto nemôže byť „považované za dovolené“. Deklaruje to Kongregácia pre náuku viery odpoveďou na „dubium“ (pochybnosť), ktoré jej bolo predložené. Nie je teda dovolené, aby kňazi požehnávali homosexuálne páry, ktoré žiadajú nejaký druh náboženského uznania ich zväzku. Pápež bol informovaný a „dal svoj súhlas“ s publikovaním odpovede i vysvetľujúcej nóty, ktorá ju sprevádza, podpísanej prefektom Kongregácie, kardinálom Luisom Ladariom, a jej sekretárom, arcibiskupom Giacomom Morandim. Dokument zapadá do rámca „úprimnej vôle prijatia a sprevádzania homosexuálnych osôb, ktorým sa navrhujú cesty rastu vo viere“, ako to ustanovuje aj exhortácia Amoris laetitia, ktorá hovorí o „potrebnej pomoci“ ponúkanej homosexuálnym osobám „na pochopenie a plné uskutočnenie Božej vôle vo svojom živote“.  zobraziť

Anjel Pána vo 4. pôstnu nedeľu: Radosť z Božieho odpustenia

V túto štvrtú pôstnu nedeľu sa liturgia Eucharistie začína týmto zvolaním: „Raduj sa, Jeruzalem…“ (porov. Iz 66,10). Čo je dôvodom tejto radosti? V čase vrcholiaceho pôstneho obdobia, čo je motívom tejto radosti? Hovorí nám to dnešné Evanjelium: Boh „tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3,16). Toto radostné posolstvo je srdcom kresťanskej viery: Božia láska dosiahla svoj vrchol v darovaní Syna slabému a hriešnemu ľudstvu. Daroval nám svojho Syna – nám, nám všetkým. Toto vyplýva z nočného dialógu medzi Ježišom a Nikodémom, ktorého jednu časť opisuje dnešná evanjeliová stať (porov. Jn 3,14-21). Nikodém, ako každý iný člen izraelského ľudu, očakával Mesiáša, stotožňujúc si ho so silným mužom, ktorý bude súdiť svet mocou. zobraziť

Skúsme sa postiť od klebiet a ohovárania, pozval Svätý Otec v 2. pôstnu nedeľu

Svätý Otec sa nakoniec prihovoril všetkým prítomným, či už obyvateľom Ríma, alebo pútnikom z rôznych krajín:„Všetkým prajem zdarné kráčanie týmto obdobím Veľkého pôstu. A poradím vám jeden spôsob postenia sa, taký pôst, ktorý vám nespôsobí hlad: postiť sa od klebetenia a od ohovárania. Je to osobitný spôsob: počas tohto Pôstneho obdobia nebudem ohovárať druhých, nebudem rozprávať pletky.A tento pôst môžeme konať všetci. Je to pekný pôst. A nezabudnite, že bude užitočné aj denne si čítať úsek z Evanjelia, nosiť si malé Evanjelium vo vrecku, v kabelke, a vziať ho do rúk keď sa dá, hocaký úryvok. Toto otvára srdce pre Pána.“zobraziť

Prvá pôstna kázeň kardinála Cantalamessu: Obráťte sa a verte evanjeliu

„O obrátení sa hovorí v Novom Zákone v troch rozličných momentoch alebo kontextoch. Zakaždým sa zdôrazňuje nejaká jeho nová zložka. Dohromady nám tieto tri pasáže dajú kompletnú predstavu o tom, čo znamená evanjeliová metanoia. Nie je povedané, že ich musíme zakúsiť všetky tri spolu, v rovnakej intenzite. Existuje obrátenie pre každé obdobie života. Dôležité je, že každý z nás objaví to, ktoré sa ho týka v tomto čase.Prvé obrátenie je to, ktoré zaznieva na začiatku Ježišovho ohlasovania, a ktoré je zhrnuté v slovách: „Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1,15). Pokúsme sa porozumieť, čo tu znamená slovo obrátenie. V dobe pred Ježišom, „obrátiť sa“ znamenalo vždy „vrátiť sa späť“ (hebrejský výraz shub znamená obrátiť smer, vrátiť sa vo vlastných stopách). Označovalo to konanie toho, kto si v istom bode života uvedomil, že sa octol „mimo cesty“. zobraziť

Anjel Pána v 1. pôstnu nedeľu: Ježišov víťazný boj s diablom na púšti smrti

„Celé Kristovo účinkovanie je zápasom proti Zlému v jeho mnohorakých prejavoch: uzdravenia z chorôb, exorcizmy posadnutých, odpustenie hriechov. Je to boj. Po prvej fáze, v ktorej Ježiš dokazuje, že hovorí a koná Božou mocou, sa zdá, akoby mal diabol navrch, keď je Boží Syn odmietnutý, opustený a napokon zajatý a odsúdený na smrť. Zdá sa, akoby víťazom mal byť diabol. V skutočnosti však práve smrť bola tou poslednou „púšťou“, ktorou bolo treba prejsť na definitívne porazenie Satana a vyslobodenie nás všetkých z jeho moci.“ Pápež pripomenul potrebu byť si vedomí prítomnosti diabla a pripraviť sa ako sa pred ním brániť a poraziť ho: Božia milosť nám zaručuje, s vierou, modlitbou a pokáním, víťazstvo nad nepriateľom. Chcel by som ale zdôrazniť jednu vec: v pokušeniach Ježiš nikdy nevedie s diablom dialóg… Alebo ho vyháňa z posadnutých preč, alebo nad ním vynáša súd, alebo poukazuje na jeho zlomyseľnosť, ale nikdy nie dialóg.“ zobraziť

Pápež povzbudil učiteľov náboženstva v USA: Boh dodrží prisľúbenia

„Niet pochýb, že sme v náročnom čase pre všetkých, je to čas krízy. Ako veľmi je v tejto súvislosti relevantná výzva tohto kongresu: „Hlásaj prísľub!“ Potrebujeme ohlasovať a pripomínať si, že máme Boží prísľub, a že Boh vždy dodrží svoje prisľúbenia (porov. 1 Kor 1,9-11). Musíme tiež pamätať, že «každá žena, každý muž a každá generácia v sebe ukrývajú prísľub, ktorý môže vyžarovať nové vzťahové, intelektuálne, kultúrne a duchovné energie» (Fratelli tutti, č. 196). Pandémia poznačila život ľudí a dejiny našich komunít. Tvárou v tvár tejto a iným skutočnostiam je potrebné budovať zajtrajšok, hľadieť do budúcnosti, a aby sme tak urobili, je treba angažovanosť, úsilie a zapojenie všetkých. Je potreba reagovať štýlom Samaritána, ktorý znamená nechať sa zachytiť tým, čo vidím, s vedomím, že utrpenie ma zmení, a že zoči-voči utrpeniu iného sa musím zaangažovať. zobraziť

Posolstvo Svätého Otca Františka na Pôstne obdobie 2021

Prijať a žiť Pravdu, ktorá sa zjavila v Kristovi, značí predovšetkým dovoliť, aby nás v Pôstnom období zasiahlo Božie slovo, ktoré nám Cirkev z generácie na generáciu ohlasuje. Táto Pravda nie je rozumovým konštruktom vyhradeným len pre niekoľko vyvolených, nadradených alebo výnimočných myslí, ale je to posolstvo, ktoré prijímame a môžeme porozumieť vďaka chápavému srdcu, otvorenému pre veľkosť Boha, ktorý nás miloval prv, ako sme o tom vedeli. Tou Pravdou je sám Kristus, ktorý prijal našu ľudskú prirodzenosť až do dna a stal sa Cestou vedúcou k plnosti Života, ktorá je náročná, ale otvorená pre všetkých.
Pôst prežívaný ako skúsenosť odriekania privádza všetkých, čo ho prežívajú v jednoduchosti srdca k tomu, aby znovuobjavili Boží dar a pochopili, že sme stvorenia na jeho obraz a podobu a že v ňom nachádzame svoje naplnenie. Ten, kto sa postí, sa vďaka dobrovoľne prijatej chudobe stáva chudobným s chudobnými, pričom „zhromažďuje“ bohatstvo lásky, ktorú prijal a o ktorú sa delí. Takto chápaný a praktizovaný pôst pomáha milovať Boha a blížneho, pretože, ako učí sv. Tomáš, láska je pohyb, ktorý upriamuje pozornosť milujúceho na milovaného zobraziť

Pápež sa stretol s diplomatmi: Bratstvo je skutočný liek na pandémiu

Medzi stovkou diplomatov bol prítomný aj veľvyslanec Slovenskej republiky Marek Lisánsky. V úvodnom pozdrave cyperský veľvyslanec George Poulides ako dekan Dipomatického zboru vyslovil žičenia pápežovi do začatého roka. Svätý Otec potom v takmer hodinovom príhovore zhrnul uplynulý rok diplomatickej aktivity Svätej stolice a ponúkol podnety, ako sa postaviť k výzvam krízy, ktorou svet prechádza v dôsledku pandémie. Hlbšie sa venoval zdravotnému, environmentánemu, hospodársko-sociálnemu i politickému aspektu krízy. Pápež František hovoril o dôležitosti pripravovanej apoštolskej cesty do Iraku začiatkom marca, zvlášť pre medzináboženský dialóg. V súvislosti so zdravotnými dopadmi krízy dal silný dôraz na ochranu ľudského života v každej jeho fáze a na právo všetkých na základnú zdravotnú starostlivosť, ktorá sa nemôže riadiť logikou trhu. Týka sa to aj spravodlivej distribúcie vakcín s braním ohľadu na chudobnejších a ohrozenejších. Kopernikovský obrat v ekonomike V oblasti krízy životného prostredia upozornil pápež na oblasť zobraziť

Pápež František rehoľníkom: Chce to odvážnu trpezlivosť a zmysel pre humor

So svojimi podnetmi na adresu zasvätených sa Svätý Otec podelil v homílii zameranej na vzor trpezlivosti, akým je starec Simeon. Tú trpezlivosť Simeon čerpá z modlitby a z viery svojho ľudu, odzrkadľujúc tak trpezlivosť Boha Otca. Trpezlivosť Boha Otca nám dokonale odhaľuje Mesiáš, Ježiš, ktorého Simeon drží v náručí. Pápež citoval slová Romana Guardiniho, že „trpezlivosť je spôsob, akým Boh odpovedá na našu slabosť, aby nám daroval čas na zmenu“. Trpezlivosť si treba pestovať v osobnom živote, v komunite, i vo vzťahu k svetu, pripomenul Svätý Otec. Zasväteným kládol na srdce, aby sa chránili mentality ponosovania sa a aby utekali pred vnútorným smútkom. Pripomenul tiež, že trpezlivosť je nevyhnutnou podmienkou duchovného rozlišovania. „Keď je more rozbúrené, ryby nevidno, ale keď je pokojné, vtedy ich zbadáme“ – citoval výstižnú metaforu jedného z cirkevných spisovateľov staroveku. Trpezlivosť sa navyše spája s odvahou, vysvetlil pápež: „Nesmieme sa zastaviť v nostalgii minulosti alebo sa obmedziť na opakovanie toho, čo vždy bolo, ani sa dennodenne sťažovať. Potrebujeme odvážnu trpezlivosť, aby sme kráčali, objavovali nové cesty a hľadali, čo nám Duch Svätý vnuká. A toto sa robí s pokorou, s jednoduchosťou, bez veľkej propagandy, bez veľkej reklamy.“zobraziť

Trpezlivosť Simeona ako vzor pre zasvätených – homília na sviatok Obetovania Pána

Simeon – píše sv. Lukáš – «očakával potechu Izraela» (Lk 2,25). Vystupujúc do chrámu, keď tam Mária a Jozef prinášajú Ježiša, prijíma do náručia Mesiáša. Tým, kto v Dieťati rozpoznáva svetlo, ktoré prišlo osvietiť pohanov, je už zostarnutý muž, ktorý s trpezlivosťou očakával naplnenie Pánových prísľubov. Očakával trpezlivo. Simeonova trpezlivosť. Pozrime sa zblízka na trpezlivosť tohto starca. Po celý život bol v očakávaní a praktizoval trpezlivosť srdca. V modlitbe sa naučil, že Boh neprichádza v mimoriadnych udalostiach, ale napĺňa svoje dielo v zdanlivej monotónnosti našich dní, v niekedy únavnom rytme činností, v tých drobných veciach, v ktorých húževnato a s pokorou pokračujeme, snažiac sa konať jeho vôľu. Trpezlivo kráčajúc, Simeon sa nenechal zunovať ubiehaním času. Už sa mu nakopili roky, a predsa plameň jeho srdca ešte stále horí; vo svojom dlhom živote bol občas zranený i sklamaný, a predsa nestratil nádej. S trpezlivosťou si uchováva prísľub – uchovávať si prísľub –, bez toho, aby sa nechal zožierať trpkosťou z ubehnutého času či rezignovanou melanchóliou, ktorá sa objavuje, keď prichádzame k súmraku života. Nádej z očakávania sa v ňom pretavila do každodennej trpezlivosti toho, kto i napriek všetkému zostal bdelým, až kým konečne „jeho oči uvideli spásu“ (porov. Lk 2,30).zobraziť

Pápež k sudcom Rímskej róty: Nedostatok viery má dopad na manželský zväzok

Vo svojom príhovore pápež František zdôraznil, že významným problémom dnešnej doby, ktorý má negatívny dopad na manželský zväzok, je nedostatok viery. Pripomenul, že na tento problém viackrát upozornil už pred ním pápež Benedikt XVI. Ďalej sa vo svojom príhovore Svätý Otec zameral najmä na hľadisko dobra rodiny, ktoré zohráva významnú úlohu pri posudzovaní zložitých situácií a je aj predmetom pozornosti posynodálnej apoštolskej exhortácie Amoris laetitia. Pápež František tiež pripomenul, že Rok rodiny Amoris laetitia, ktorý sa začne na sviatok sv. Jozefa 19. marca, sa bude týkať aj služby, ktorú pre Cirkev konajú . sudcovia Rímskej róty. Prítomným sudcom Svätý Otec hovoril aj o dôležitosti modlitby pri vykonávaní ich povolaniaNa záver Svätý Otec vyjadril ocenenie a vďaku dekanovi Rímskej róty Mons. Piovi Vitovi Pintovi, ktorý zakrátko dovŕši vekovú hranicu 80 rokov. Na audiencii boli okrem sudcov prítomní aj zamestnanci a spolupracovníci dikastéria.

Svätý Otec vyhlásil Rok sv. Jozefa pri 150. výročí jeho titulu patróna Cirkvi 

Cez sv. Jozefa nám akoby Boh opakoval: „Nebojte sa!“, pretože „viera dáva význam každej udalosti, radostnej či smutnej“. Prijatie uskutočňované Jozefom „nás pozýva prijímať druhých bez vylučovania, takých, akí sú“, so „záľubou pre slabých“ (4). Patris corde ďalej ukazuje „kreatívnu odvahu“ svätého Jozefa, ktorý „vie premeniť problém na príležitosť tým, že vždy dáva na prvé miesto dôveru v Božiu prozreteľnosť“. Čelí konkrétnym problémom svojej rodiny, presne tak ako iné rodiny sveta, obzvlášť rodiny migrantov. Ako ochranca Ježiša a Márie, Jozef „nemôže nebyť ochrancom Cirkvi“, jej materstva a Kristovho tela: každý núdzny je tým „Dieťaťom“, ktoré Jozef chráni. Dá sa od neho naučiť „milovať Cirkev a chudobných“ (5). Poctivý tesár, Máriin manžel, nás učí aj tomu, akú „hodnotu, dôstojnosť a radosť“ znamená „jesť chlieb, ktorý je ovocím vlastnej práce“. Svätý Otec v tejto súvislosti poukazuje na prácu, ktorá sa stala „naliehavou sociálnou otázkou“ aj v krajinách s určitou úrovňou blahobytu. „Je potrebné chápať zmysel práce, ktorá dáva dôstojnosť“, „stáva sa účasťou na samotnom diele spásy“ a „príležitosťou na realizáciu“ pre seba samých a pre svoju rodinu, „prvotné jadro spoločnosti“. Tu pramení povzbudenie, ktoré pápež dáva všetkým, aby „znovu objavili hodnotu, dôležitosť a potrebu práce“, a takto „dať zrod novej normálnosti, v ktorej nikto nebude vylúčený“. Hľadiac obzvlášť na prehlbovanie sa nezamestnanosti z dôvodu pandémie COVID-19, pápež vyzýva všetkých zasadiť sa za to, aby sa mohlo povedať: „Žiadny mladý človek, žiadna osoba, žiadna rodina bez práce!“ (6). „Otcom sa človek nerodí, ale sa ním stáva, keď sa ujíma starostlivosti o dieťa“ a keď preberá zodpovednosť za jeho život, poznamenáva ďalej pápež František. Žiaľ, v súčasnej spoločnosti sa často „deti zdajú byť sirotami bez otcov“, ktorí by boli schopní „uviesť ich do životnej skúsenosti“, nebrali ich upäto či vlastnícky, ale učili ich byť „schopnými rozhodnutí, slobody, štartu do života“.zobraziť

Nové vakcíny nie sú morálne závadné, tvrdia biskupi Spojených štátov

„Očkovanie novými vakcínami proti COVIDu-19 od spoločností Pfizer a Moderna nie je nemorálne.“ Na sociálnych sieťach to napísali zástupcovia Biskupskej konferencie Spojených štátov (USCCB). Biskupi takto zorientovali veriacich vzhľadom na otázky ohľadnom použitia derivátov získaných z buniek potratených detí na vývoj vakcín. Ako vysvetlili predseda Doktrinálneho výboru USCCB Mons. Kevin C. Rhoades a predseda pro-life výboru arcibiskup Mons. Joseph F. Naumann, „ani vakcína od spoločnosti Pfizer, ani od Moderny nezahŕňali použitie bunkových línií, ktoré pochádzali z plodového tkaniva odobratého z tela potrateného dieťaťa, ani na úrovni návrhu, vývoja alebo výroby. Nie sú však úplne bez spojenia s potratom, pretože spoločnosti Pfizer a Moderna použili na jeden z potvrdzujúcich laboratórnych testov svojich výrobkov kontaminovanú bunkovú líniu.“ „Existuje tu teda prepojenie, ale je pomerne vzdialené,“ upresnili biskupi. Vyskytujúce sa názory o údajnej morálnej neprípustnosti použitia týchto vakcín uviedli Mons. Rhoades a Mons. Naumann na pravú mieru týmto vyjadrením: „Niektorí tvrdia, že ak je vakcína akýmkoľvek spôsobom spojená s kontaminovanými bunkovými líniami, potom je nemorálne byť nimi očkovaní. Toto je nepresným podaním katolíckeho morálneho učenia“. Vo svojom vysvetlení sa biskupi USA odvolávajú i na tri vatikánske dokumenty týkajúce sa tejto problematiky.zobraziť

Generálna audiencia: Panna Mária, žena modlitby

Na našej ceste katechéz o modlitbe dnes stretáme Pannu Máriu, ako ženu modlitby. Mária sa modlievala. Keď ešte svet o nej nevie, keď je ešte jednoduchou dievčinou, snúbenicou muža z Dávidovho domu, Mária sa modlí. Môžeme si predstaviť devu z Nazareta, uzobranú v tichu, v nepretržitom dialógu s Bohom, ktorý jej čoskoro zverí svoje poslanie. Je plná milosti a nepoškvrnená od počatia, no ešte nič nevie o svojom prekvapujúcom a mimoriadnom povolaní a o tom rozbúrenom mori, ktorým bude musieť prejsť. Jedna vec je istá: Mária patrí k veľkému zástupu tých pokorných srdcom, ktorých oficiálni historici nezaraďujú do svojich kníh, ale cez ktorých Boh pripravil príchod svojho Syna. Mária si svoj život nezariaďuje sama od seba: čaká, že Boh vezme opraty jej cesty a povedie ju kam on chce. Je poslušná, a touto svojou ochotou predurčuje veľké udalosti, ktoré uvádzajú Boha do sveta. Katechizmus nám pripomína jej neustálu a starostlivú prítomnosť v dobrotivom pláne Otca a v priebehu Ježišovho života (porov. KKC 2617-2618).zobraziť

Pápež František: Najspoľahlivejšími bankármi sú pre nás chudobní

„Ako máme konať službu, tak aby to bolo podľa Božej túžby? [V podobenstve] to pán vysvetľuje nevernému sluhovi: „Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom, a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi“ (v. 27). Kto je pre nás týmito peňazomencami – bankármi, ktorí dokážu zabezpečiť trvácny zisk? Sú to chudobní. Nezabudnite: chudobní sú v centre Evanjelia. Evanjelium nepochopíme bez chudobných. Chudobní sú v samotnej osobnosti Ježiša, ktorý hoci bol bohatý, zriekol sa seba samého, stal sa chudobným, urobil sa hriechom, čo je tá najmrzkejšia chudoba. Chudobní nám garantujú večný zisk a už teraz nám umožňujú obohatiť sa v láske. Pretože tá najväčšia chudoba s ktorou treba bojovať je naša chudoba na lásku. Najväčšia chudoba, s ktorou máme bojovať je naša chudoba v láske. Kniha Prísloví chváli ženu činorodú v láske, ktorej cena je väčšia nad perly. Hodno napodobňovať túto ženu, ktorá, ako hovorí text, „k chudobnému ruky vystiera“ (Pr 31,20): toto je to veľké bohatstvo tejto ženy. Podaj ruku tomu, kto je v núdzi, a nepredstieraj, že máš nedostatok: takto znásobíš talenty, ktoré si dostal.zobraziť

Biskup Schneider: Vakcíny proti korone z potratených detí musí každý kresťan odmietnuť aj za cenu mučeníctva

Toto je pre mňa posledný krok satanizmu a slobodomurárov, ako prinútiť celý svet vrátane Cirkvi akceptovať potraty, a preto musíme sa proti tomuto postaviť jasne a odvážne, ak to nastane,“ uviedol svetoznámy katolícky biskup Athanasius Schneider Podľa biskupa, ktorý médiám poskytol krátky rozhovor počas jeho návštevy Francúzska, sa boj proti koronavírusu mení na „sanitárnu totalitu“ a viaceré nariadenia sú podľa neho na úrovni „otroctva“ kedy sa očakáva, že ľudia prestanú používať vlastný rozum. Maska sa stala podľa biskupa vyslovene signálom podrobenia ľudí a obáva sa, že nástroje boja proti korone sú cestou k k nastoleniu „jednej svetovlády.“ Biskup vyzval katolíkov, aby bol svetlom a symbolom odvahy v tomto čase. Katolíci by nemali byť ustráchaní, akoby vrchol našej existencie bolo uchovať si pozemský život, pretože zmysel bytia je dosiahnúť spásu vo večnosti. „Vlády sa nám snažia nahovoriť: ste v naších rukách, my Vás chránime. Toto je nebezpečné,“ uviedol Schneider.