Pápež novým kardinálom: Buďme symfonickou a synodálnou Cirkvou
Keď som myslel na túto slávnosť a najmä na vás, drahí bratia, ktorí sa stanete kardinálmi, prišiel mi na um tento text zo Skutkov apoštolov (porov. 2,1-11). Je to podstatný text: rozprávanie o Turícach, krste Cirkvi… V skutočnosti však moje myšlienky upútalo niečo zvláštne: to vyjadrenie, ktoré vyšlo z úst Židov, ktorí «vtedy žili v Jeruzaleme» (v. 5). Hovoria: «My, Parti, Médi, Elamčania… » (v. 9) a tak ďalej. Tento dlhý zoznam národov ma priviedol k myšlienke na kardinálov, ktorí vďaka Bohu pochádzajú zo všetkých častí sveta, z najrozmanitejších národov. Preto som si vybral tento biblický úryvok. Keď som nad ním neskôr meditoval, uvedomil som si akési „prekvapenie“, ktoré sa skrývalo v tomto spojení myšlienok, prekvapenie, v ktorom som s radosťou akoby rozpoznal takpovediac „humor“ Ducha Svätého, prepáčte mi tento výraz.zobraziť
Pápežov úmysel na október: Modlime sa za synodu, aby Duch Svätý viedol poslanie Cirkvi
Prostredníctvom modlitby a rozlišovania nám Duch Svätý pomáha vykonávať „apoštolát sluchu“, to znamená počúvať ušami Boha, aby sme mohli hovoriť slovami Boha. A tak sa približujeme ku Kristovmu srdcu, z ktorého vychádza naše poslanie a hlas, ktorý nás priťahuje k nemu. Je to hlas, ktorý nám odhaľuje jadro poslania, ktorým je osloviť každého, hľadať každého, prijať každého, zapojiť každého bez toho, aby sme niekoho vylúčili. Modlime sa za Cirkev, aby si osvojila počúvanie a dialóg ako štýl života na všetkých úrovniach a nechala sa viesť mocou Ducha Svätého do všetkých končín sveta.“zobraziť
Pápež František: Aj dnes potrebujeme autentických ľudí
Peter je meno, ktoré má viacero významov: môže znamenať skalu, kameň alebo jednoducho kamienok. A skutočne, ak sa pozrieme na Petrov život, nájdeme v jeho mene kúsok zo všetkých troch týchto aspektov. Peter je skala: v mnohých momentoch je silný a pevný, úprimný a veľkodušný. Všetko zanecháva, aby nasledoval Ježiša (porov. Lk 5, 11), uznáva ho za Krista, Syna živého Boha (Mt 16, 16), ponára sa do mora, aby rýchlo išiel v ústrety Zmŕtvychvstalému (porov. Jn 21, 7). Potom s úprimnosťou a odvahou ohlasuje Ježiša v chráme, pred aj po tom, ako bol zatknutý a zbičovaný (porov. Sk 3, 12 – 26; 5, 25 – 42). Tradícia nám hovorí aj o jeho nezlomnosti tvárou v tvár mučeníctvu, ktoré sa tu odohralo (porov. KLEMENT RÍMSKY, List Korinťanom, V,4).zobraziť
Harmonogram apoštolskej cesty do Portugalska pri príležitosti SDM
Prinášame harmonogram apoštolskej cesty pápeža Františka do Portugalska pri príležitosti 37. Svetových dní mládeže. Svoju cestu uskutoční v dňoch 2.- 6. augusta 2023. Tučným písmom uvádzame časové údaje zodpovedajúce Slovensku, v prípade rozdielneho časového pásma je v zátvorke uvedený miestny čas. Streda 2. augusta 2023 RÍM – LISABON 07:50 Odlet z Medzinárodného letiska Rím-Fiumicino do Lisabonu 09:00 (10:00) Prílet na leteckú základňu Figo Maduro v Lisabone, oficiálne privítanie.zobraziť
Pápežov pooperačný priebeh je v norme, ďakuje za prejavy blízkosti
Svätý Otec sa včera popoludní stíšil k modlitbe a venoval sa aj pracovným aktivitám. Večer prijal eucharistiu. Ako ďalej uvádza vatikánsky hovorca Matteo Bruni, „pápež František je hlboko dotknutý mnohými pozdravmi, ktoré v týchto hodinách naďalej dostáva. Osobitným spôsobom chce adresovať svoje myšlienky a poďakovanie najmä deťom hospitalizovaným v nemocnici, za náklonnosť a lásku prijatú prostredníctvom ich kresieb a posolstiev. Im, ako aj zdravotníckemu personálu, zdravotným sestrám, sociálno-zdravotníckym pracovníkom a duchovným asistentom, ktorí sa denne dotýkajú bolesti a zmierňujú jej ťarchu, vyjadruje svoju vďačnosť za ich blízkosť a modlitby“.zobraziť
Regina Caeli: Duch svätý nás skutočne miluje a zostáva s nami
„Samozrejme, že Duch Paraklétos je náročný, pretože je to pravým, verným priateľom, ktorý nič neskrýva, ktorý navrhuje, čo zmeniť a ako rásť. Ale keď nás opravuje, nikdy nás neponižuje ani nevzbudzuje nedôveru, naopak, odovzdáva istotu, že s Bohom to vždy zvládneme. V tom spočíva jeho blízkosť.“ Svätý Otec František zdôraznil, že Duch Svätý ako náš obhajca nás bráni pred tými, ktorí nás obviňujú, ale aj pred nami samými, keď sa nemáme radi a neodpúšťame si, pričom ideme tak ďaleko, že si hovoríme, že sme zlyhali a na nič sa nehodíme. „On nás bráni tvárou v tvár svetu, ktorý odmieta a zavrhuje tých, ktorí sa neprispôsobujú jeho schémam a vzorom; tvárou v tvár diablovi, ktorý je v plnom zmysle slova «žalobcom» a «rozdeľovačom», a ktorý robí všetko pre to, aby sme sa cítili neschopní a nešťastní,“ pripomenul rímsky biskup.zobraziť
Regina Caeli: Hranice nie sú miestami rozdelenia, ale miestami stretnutia
Teraz sa obrátime na Pannu Máriu. Jej, Magna Domina Hungarorum, ktorú vzývate ako kráľovnú a patrónku, zverujem všetkých Maďarov. A z tohto veľkého mesta a tejto ušľachtilej krajiny by som chcel zveriť jej srdcu vieru a budúcnosť celého európskeho kontinentu, na ktorý som v posledných dňoch myslel, a najmä vec mieru. Svätá Panna, pozri na národy, ktoré trpia najviac. Pozri sa predovšetkým na susedný strýznený ukrajinský ľud a na ruský ľud, ktoré sú ti zasvätené. Ty si Kráľovná pokoja, vštep do sŕdc ľudí a vodcov národov túžbu budovať mier, dať mladým generáciám budúcnosť nádeje, nie vojny; budúcnosť plnú kolísok, nie hrobov; svet bratov, nie múrov. Hľadíme na teba, svätá Božia Matka: po Ježišovom zmŕtvychvstaní si sprevádzala prvé kroky kresťanského spoločenstva, aby bolo vytrvalé a svorné v modlitbe (porov. Sk 1,14). Takto si držala veriacich pohromade, chrániac jednotu svojím príkladom učenlivosti a služby. Prosíme ťa za Cirkev v Európe. zobraziť
Apoštolská cesta do Maďarska v prehľade
V chronologickom prehľade prinášame články k apoštolskej ceste Svätého Otca do Maďarskej republiky v dňoch 28. – 30. apríla 2023. zobraziť
Tomáš však ukazuje, že má odvahu: zatiaľ čo sú ostatní zo strachu zatvorení vo večeradle, on vychádza von, pričom riskuje, že ho niekto môže spoznať, udať a zatknúť. Mohli by sme si dokonca myslieť, že so svojou odvahou by si zaslúžil stretnúť sa so vzkrieseným Pánom viac ako ostatní. A práve preto, že sa vzdialil, keď sa Ježiš vo veľkonočný večer prvýkrát zjavil učeníkom, Tomáš tam nie je a stráca svoju šancu. Vzdialil sa od spoločenstva. Ako túto príležitosť môže získať späť? Jedine tak, že sa vráti k ostatným, že sa vráti tam, do tej rodiny, ktorú opustil vystrašenú a smutnú. Keď to urobí, keď sa vráti, povedia mu, že Ježiš prišiel, ale on tomu nechce veriť, chcel by vidieť jeho rany. A Ježiš mu to splní: o osem dní neskôr sa opäť zjaví uprostred učeníkov a ukáže im svoje rany, ruky, nohy, tie rany, ktoré sú dôkazom jeho lásky, vždy otvorené dvere jeho milosrdenstva.
Kristus vstal z mŕtvych, skutočne vstal z mŕtvych, ako to hlásajú Východné cirkvi: Christòs anesti! To nám skutočne hovorí, že nádej nie je ilúzia, ale pravda! A že cesta ľudstva od Veľkej noci, poznačená nádejou, postupuje rýchlejšie. Prví svedkovia zmŕtvychvstania nám to ukazujú svojím príkladom. Evanjeliá rozprávajú o dobrom zhone, s ktorým vo veľkonočný deň ženy „rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom“ (Mt 28, 8). A potom, čo Mária Magdaléna „bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi“ (Jn 20, 2), Ján a sám Peter „bežali obaja spolu“ (porov. v. 4), aby sa dostali na miesto, kde bol Ježiš pochovaný. A potom vo veľkonočný večer, keď na ceste do Emauz stretli Zmŕtvychvstalého, obaja učeníci „vstali a vrátili sa“ (Lk 24, 33) a ponáhľali sa niekoľko kilometrov do kopca a za tmy, poháňaní neutíchajúcou veľkonočnou radosťou, ktorá im horela v srdci (porov. v. 32). Tá istá radosť, pre ktorú Peter na brehu Galilejského jazera pri pohľade na zmŕtvychvstalého Ježiša nemohol zostať v člne s ostatnými, ale okamžite skočil do vody, aby mu rýchlo vyplával v ústrety (porov. Jn 21, 7). Na Veľkú noc sa skrátka cesta zrýchľuje a stáva sa pretekmi, pretože ľudstvo vidí cieľ svojej cesty, zmysel svojho osudu, Ježiša Krista, a je povolané ponáhľať sa v ústrety jemu, nádeji sveta. Ponáhľajme sa aj my, aby sme rástli na ceste vzájomnej dôvery: dôvery medzi ľuďmi, medzi ľuďmi a národmi. Nechajme sa prekvapiť radostnou zvesťou Veľkej noci, svetlom, ktoré osvetľuje tmu a šero, v ktorých sa svet príliš často ocitá.
Tam je stretnutie so Zmŕtvychvstalým. Znovuzrodenie učeníkov, vzkriesenie ich sŕdc prechádza cez Galileu. Vstúpme aj my do tejto cesty učeníkov, ktorá vedie od hrobu do Galiley. Evanjelium hovorí, že ženy „išli pozrieť hrob“ (Mt 28, 1). Myslia si, že Ježiš je na mieste smrti a že všetko sa navždy skončilo. Niekedy sa aj nám stáva, že si myslíme, že radosť zo stretnutia s Ježišom patrí minulosti, zatiaľ čo v prítomnosti poznáme predovšetkým zapečatené hroby: hroby našich sklamaní, našej trpkosti a nedôvery, hroby typu „už sa nedá nič robiť“, „veci sa nikdy nezmenia“, „lepšie je žiť zo dňa na deň“, pretože „o zajtrajšku niet istoty“. Aj my, ak sme boli zovretí bolesťou, obťažení smútkom, ponížení hriechom, rozhorčení nejakým neúspechom alebo nahlodaní nejakou starosťou, sme zakúsili trpkú chuť únavy a videli sme, ako radosť v našom srdci vyhasína.
Prvé miesto v Rímskom maratóne obsadil Maročan Taoufik Allam, ktorý dobehol do cieľa za dve hodiny, sedem minút a 43 sekúnd, pred Keňanmi Wilfredom Kigenom a Rogersom Kerorom. Najlepším Talianom bol Neka Crippa, ktorý skončil šiesty. Medzi ženami triumfovala Keňanka Betty Chepkwonyová s časom dve hodiny, 23 minút a jednu sekundu. 28. ročník Rímskeho maratónu sa začal dnes ráno o 8.00 h z Via dei Fori Imperiali. Zúčastnilo sa ho 30 000 účastníkov z toho vyše 14 000 maratóncov, z ktorých viac ako polovica boli cudzinci zo 118 krajín.
Choroba je súčasťou našej ľudskej skúsenosti. No táto skúsenosť sa môže stať „neľudskou“, ak sa prežíva v izolácii a opustenosti, ak nie je sprevádzaná starostlivosťou a súcitom. Ak kráčame spoločne, je normálne, že sa niekto cíti zle, že sa musí zastaviť pre únavu alebo nejakú nehodu na ceste. Práve v takýchto chvíľach vidíme, ako kráčame: či je to naozaj spoločné kráčanie, alebo či kráčame po tej istej ceste, ale každý na vlastnú päsť, starajúc sa o vlastné záujmy a ponechajúc ostatných, aby sa sami „zariadili“. Preto vás na tento 31. svetový deň chorých, uprostred synodálnej cesty, pozývam, aby sme sa zamysleli nad tým, že práve cez skúsenosť krehkosti a choroby sa môžeme naučiť spoločne kráčať podľa Božieho štýlu, ktorým je blízkosť, súcit a neha. V Knihe proroka Ezechiela, v jeho veľkom proroctve, ktoré predstavuje jeden z vrcholov celého Zjavenia, Pán hovorí takto: „Sám budem pásť svoje ovce a sám ich dám do košiara, hovorí Pán, Boh. Stratené vyhľadám, odohnané zavrátim, poranené obviažem, nemocné posilním […] budem ich pásť svedomito“ (34,15 – 16). Skúsenosti dezorientácie, choroby a slabosti sú prirodzenou súčasťou našej cesty: nevylučujú nás z Božieho ľudu, naopak, privádzajú nás do centra Pánovej pozornosti, lebo on je náš Otec a nechce na ceste stratiť ani jedno zo svojich detí. Ide teda o to, aby sme sa od neho učili ako byť skutočne spoločenstvom, ktoré kráča spoločne a ktoré je schopné odolať kultúre vyraďovania.
Hlavná téma kontinentálneho stretnutia je obsiahnutá aj v názve pracovného dokumentu, ktorý je k dispozícii na internete aj v slovenčine: Rozšír priestor svojho stanu (Iz 54,2). „Táto myšlienka od proroka Izaiáša hovorí za všetko. Rozšíriť priestor nášho srdca, našej Cirkvi, prijať aj tých, čo sú vonku, ochrániť ich pred vetrom a dažďom… Rozšíriť priestor na obidve strany, aby sa udržalo správne napätie, ale hlavne uprostred mať stánok Najvyššieho.“ V Prahe bude Slovensko zastupovať aj Mária Spišiaková. „Idem tam s očakávaním, že stretnem kresťanov z rôznych národov, kultúr a spoločenského prostredia a budem ich môcť počúvať. Táto inakosť je pre mňa vždy obohacujúca, lebo s ňou môžem konfrontovať svoje postoje,” povedala pre TK KBS. Zároveň očakáva, že nad touto inakosťou prevládne jednotný zámer – v počúvaní Božieho Ducha hľadať, ako spoločne kráčať ďalej v Cirkvi, lebo sa všetci cítime byť spoluzodpovední za jej misiu. „Prezentovať tam budeme podnety zo synodálnych konzultácií slovenských diecéz a ich reakcie na pracovný dokument pre kontinentálnu fázu,” dodala.
Pohreb emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý dnes zomrel, bude na Slovensku sprevádzať vyvesenie čiernych zástav a zvonenenie zvonov. Zvony v kostoloch budú zvoniť v deň pohrebu – vo štvrtok 5. januára 2023 o 11:00. Ide o mimoriadne gesto duchovnej spoluúčasti z odchodu bývalého Petrovho nástupcu.
Svätý František Saleský v jednom zo svojich mnohých listov adresovaných svätej Jane Františke de Chantal píše takto: „Zdá sa mi, že vidím Šalamúna na veľkom tróne zo slonoviny, pozlátenom a vyrezávanom, ktorému nebolo rovného v žiadnom kráľovstve, ako hovorí Písmo (1 Kr 10,18-20); skrátka, vidím toho kráľa, ktorému nebolo rovného v sláve a nádhere (porov. 1 Kr 10,23). Ale ja by som stokrát radšej videl to milé Dieťa v jasliach ako všetkých kráľov na trónoch“[1], je krásne to, čo hovorí. Ježiš, Kráľ vesmíru, nikdy nesedel na tróne, nikdy: narodil sa v maštali – takto ho vidíme vyobrazeného – , bol zavinutý do plienok a uložený do jasieľ; a nakoniec zomrel na kríži a zabalený do plachty bol uložený do hrobu. Evanjelista Lukáš pri rozprávaní o Ježišovom narodení kladie veľký dôraz na detail jaslí. To znamená, že je veľmi dôležité nielen ako logistický detail, ale aj ako symbolický prvok pochopiť, aký je ten Mesiáš, ktorý sa narodil v Betleheme, aký je to Kráľ, teda, kto je Ježiš.
Na pozvanie Svätého Otca Františka modliť sa za ochabnuté zdravie emeritného pápeža Benedikta XVI. reagovali cirkevní predstavitelia z celého sveta. Tlačovými správami i odkazmi cez sociálne siete vyjadrovali obom pápežom blízkosť a spojenie sa v modlitbe.Matteo Bruni, hovorca Svätej stolice dnes informoval v komuniké takto: „Emeritný pápež si mohol včera v noci dobre oddýchnuť, má jasnú myseľ, je čulý a dnes, hoci jeho stav zostáva vážny, je situácia momentálne stabilizovaná. Pápež František opätovne vyzýva k modlitbe za neho a k sprevádzaniu v týchto ťažkých hodinách.“
Bratia, sestry, obráťme sa k Betlehemu, kde zaznieva prvý plač Kniežaťa pokoja. Áno, pretože On sám, Ježiš, On je náš pokoj: ten pokoj, ktorý svet nemôže dať a ktorý Boh Otec dal ľudstvu tým, že poslal na svet svojho Syna. Svätý Lev Veľký má výrok, ktorý v stručnosti latinského jazyka, zhŕňa posolstvo tohto dňa: „Natalis Domini, Natalis est pacis“, „Narodenie Pána je narodenie pokoja“ (Sermone 26,5). Ježiš Kristus je tiež cestou pokoja. Svojím vtelením, utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním otvoril prechod z uzavretého sveta, utláčaného temnotou nepriateľstva a vojny, do sveta otvoreného, slobodného pre život v bratstve a mieri. Bratia a sestry, nasledujme túto cestu! Aby sme to však dokázali, aby sme dokázali kráčať za Ježišom, musíme sa zbaviť bremien, ktoré nás hatia a blokujú nás.
Pán nám opäť dáva milosť sláviť tajomstvo jeho narodenia. Každý rok sa pri nohách Dieťaťa ležiaceho v jasliach (porov. Lk 2,12) môžeme pozrieť na svoj život z tohto zvláštneho svetla. Nie je to svetlo slávy tohto sveta, ale „pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka“ (Jn 1,9). Pokora Božieho Syna, ktorý prichádza do našich ľudských podmienok, je pre nás školou prijatia skutočnosti. Tak ako si On volí chudobu, ktorá nie je len nedostatkom hmotných vecí, ale základom, tak aj každý z nás je povolaný vrátiť sa k tomu podstatnému vo svojom živote, odhodiť všetko, čo je zbytočné a čo sa môže stať prekážkou na ceste svätosti. (…) V skutočnosti len vtedy, keď si uvedomíme dobro, ktoré nám Pán urobil, dokážeme pomenovať aj zlo, ktoré sme zažili alebo utrpeli. Uvedomenie si našej chudoby bez uvedomenia si Božej lásky by nás zdrvilo. V tomto zmysle je vďačnosť vnútorným postojom, ktorému by sme mali prikladať väčšiu dôležitosť. (…)
Koľko chudobných produkuje táto nezmyselná vojna! Kamkoľvek sa človek pozrie, vidí, ako násilie zasahuje bezbranných a najslabších. Existujú deportácie tisícov ľudí, najmä chlapcov a dievčat, s cieľom vytrhnúť ich z koreňov a vnútiť im inú identitu. Slová žalmistu zoči-voči zničeniu Jeruzalema a vyhnanstvu židovskej mládeže sú znovu aktuálne: „Na brehu babylonských riek, / tam sme sedávali a plakali, /keď sme si spomínali na Sion. / Na vŕby tejto krajiny / vešali sme svoje citary./ Lebo tí, čo nás zajali, /žiadali od nás spevy, / a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť: / ,Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!ʻ Akože môžeme spievať pieseň Pánovu v cudzej krajine?“ (Ž 137, 1 – 4). Milióny žien, detí a starých ľudí sú prinútené čeliť nebezpečenstvu bombových útokov, aby sa zachránili a hľadali útočisko v susedných krajinách ako utečenci. Tí, čo zostávajú v zónach konfliktu, žijú denne v strachu a znášajú nedostatok jedla, vody, lekárskej starostlivosti a predovšetkým ľudského citu. Za týchto okolností sa rozum zatemňuje a následky znášajú mnohí obyčajní ľudia, ktorí sa pridávajú k už aj tak veľkému počtu ľudí v núdzi. Ako zabezpečiť primeranú odpoveď na túto situáciu, ktorá by priniesla úľavu a pokoj všetkým týmto ľuďom, žijúcim v zajatí neistoty a nestability?
Cirkev bude sláviť Svetový deň chudobných už v najbližšiu nedeľu 13. novembra. Sochu od kanadského umelca známeho aj ďalšími dielami zobrazujúcimi Krista v podobe bezdomovca, umiestnenými vo Vatikáne a jeho okolí, predstavili pápežovi v stredu 9. novembra pred generálnou audienciou. Socha bola odhalená na Námestí sv. Petra vo Vatikáne a je určená na propagáciu kampane Vincentínskej rodiny s názvom „13 domov“, ktorá po celom svete ponúka materiálnu a duchovnú pomoc ľuďom bez domova. Cieľom kampane je pomôcť 10.000 ľuďom v núdzi získať strechu nad hlavou. Vincentínsky generálny predstavený P. Tomaž Mavrič pri tejto príležitosti uviedol: „Inšpirovaní Ježišom a sv. Vincentom de Paul sa snažíme snívať vo veľkom, ale s hlbokou pokorou. Tým snom je, aby v istom momente dejín celé ľudstvo mohlo mať dôstojné bývanie, príbytok hodný pomenovania «domov».“
„Osou každej stratégie sú ľudia s konkrétnymi príbehmi a tvárami, a nie čísla, údaje alebo nekonečné štatistiky“. Aj týmito slovami sa krátkym posolstvom pápež František obrátil na generálneho riaditeľa FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) Qu Dongyua pri príležitosti tohtoročného Svetového dňa výživy, ktorý sa slávi 16. októbra. Jeho téma znie: „Nenechať nikoho vzadu. Lepšia produkcia, lepšia výživa, lepšie životné prostredie a lepší život pre všetkých“.