Kňazi, ktorí tu pôsobili

Dnešný kostol sv. Anny vo Vinnom – pochádza z konca 13. storočia. Je ranogotický, katolícky kostol. Predpokladá sa, že to nebol prvý kostol vo Vinnom. Vieme, že v roku 1340 v ňom pôsobil katolícky farár a že kostol mal v roku 1374 ešte drevenú vežu so zvonom. V roku 1332  podľa písomnej zmienky bol kostolík zasvätený sv. Krížu. Neskôr bolo patrocínium zmenené k sv. Kataríne, dokonca časom aj k 11 tisícom pannám a martýrom a toto patrocínium sa udržalo až do reformácie do konca 16. storočia.Druhý drevený kostol bol zasvätený sv. Trojici. 

Od roku 1598 a celé 17. stor. patril kostol protestantom. V 17. stor. bol aj poškodený a v roku 1735 obnovený. Ďalšie úpravy boli z 19. a aj 20. stor. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, sakristiou a prestavanou vežou. Obvodové murivo lode a časť severného muriva presbytéria pochádzajú z prvej etapy stavby. Presbytérium je postavené po roku 1450.

Klenba retarduje parleřovský typ sieťovej klenby. Toto zaklenutie podľa všetkého financoval niektorý z vysokopostavených členov rodu Edenfi, o čom svedčí okrem reprezentatívneho štýlu samotnej klenby aj štátny znak na jednom zo svorníkov.

Štátny znak sa nachádza aj na honosnom kamennom pastofóriu zdobeného reliéfom s trojlistovou kružbou a oblúkom v tvare oslieho chrbta. Štýlovo je blízke dielni košického dómu. V presbytériu sa zachovali aj pôvodné gotické okná s plamienkovými kružbami.

Z presbytéria vedie neskorogotický lomený portál  (s osekanou pôvodnou výzdobou v podobe krabov alebo javorových listov) s pretínanými prútmi do sakristie, ktorá je zaklenutá dvoma poľami krížovej hrebienkovej klenby. Zamurovaný portál sa nachádza aj na severnej strane lode. Prestavaná veža je do výšky strechy lode gotická a má jedno pôvodné gotické okno, po obnove bola nadstavovaná. Loď dostala po roku 1735 barokovú krížovú klenbu, ktorá dosadá na nástenné piliere. Interiér je neogotický. Zachovali sa staré kamenné epitafy zo 16. a 17. stor., ale aj z 19. stor. V interiéri sa zachovalo niekoľko epitafov zo 16. a 17. storočia, vrátane netradičného epitafu Andreja Edenfiho z obdobia okolo roku 1600, na ktorom sú zobrazené spolu s ním aj jeho tri manželky a deti, spolu s ich erbmi. Štýlovo ide o pomerne rustikalizované prevedenie zrejme neškoleného kamenára.

Z písomných dokumentov vieme, že rímskokatolícky kňazi a rehoľníci (na vršku Senderov) tu pôsobili od založenia obce Vinné. V roku 1735 bola obnovená farnosť vo Vinnom založená už prvou písomnou zmienkou 1249.  V roku 1939 bulou Diocesium fines zriadená Szatmarská apoštolská administratíva na Slovensku. Počas II. sv. vojny ju tvorili: Pavlovce Nad Uhom, Senné, Úbrež, Veľké Zálužice a Vinné. Prvým kňazom, ktorý začal nanovo pôsobiť a opravovať terajší kostol po reformácií bol Matej Seko a prvým kňazom o ktorom je najstaršia písomná zmienka je Ján Mozoľ 1730.

Kňazi spolu v Jubilejnom roku v roku 1900 vyhlásený pápežom Levom XIII. Z prava kňaz pôsobiaci vo Vinnom Gejza Blazsek.
Parleřovský typ klenby bol použitý napr. v Chráme sv. Víta v Prahe

http://nd01.jxs.cz/961/616/d7ada95f43_36515597_o2.jpg

http://cs.wikipedia.org/wiki/Petr_Parl%C3%A9%C5%99